V tom momente ma zradila všetka moja výrečnosť.
Pozrieť do hypermarketu čo je nového, prevetrať deti. Držať krk s dobou, to je hlavné heslo dnešných ľudí. Krok s ostatnými prechádzajúcimi sa v nákupnom centre tlačiac pred sebou nákupný košík. Prečítame si zopár denníkov a mesačníkov, stojac pred regálom. Pozrieme sa čo sa najnovšie nosí a obzrieme najmodernejší "outfit" v strednej časti hypermarketu. Ešteže je všetko pokope, mám veľmi rád tento moderný nápad "all in one". Máš to poruke a nemusíš sa terigať do rôznych obchodov aby si nestratil pojem o modernosti. Aj dobrú hudbu si tam môžeš vypočuť, aspoň nemusíš kupovať cédéčko. Predstav si, že práve vypredávajú veľkonočné vajíčka za tretinové ceny! Taštička sprchového gélu a zubnej pasty v darčekovom balení nie je práve najlacnejšia, ale keď som už tu.....
Posledná otázka znela - čo ja budem robiť cez víkend. V hlave sa mi premieta víkendový program. V sobotu idem behať na Záruby. Vypľujem tam pľúca a zalejem ich vypotenou krvou (dúfam, že sa chytia a nezvädnú). Bude tam zelená farba sviežich listov, vŕzganie konárov vo vetre a splašené srdce moje v krku. Krv pulzujúca v ušiach, lícach a vôňa cesnaku medvedieho. "Naobedujem" sa niekedy o siedmej večer keď prídem domov.
V nedeľu idem pomôcť usporiadavať cyklistické preteky. Je to pre mňa dobročinná akcia. Celý deň tam budem pendlovať medzi pretekármi a hľadať Joža Feketeho, ktorý mal byť už dávno na štarte. "Preboha! Kde je technik? Roztrhla sa reťaz! Rýchlo opraviť a štartuje sa! Zdravotník! Ten pretekár si....alebo už nič. Zavolajte rodine...." Po pretekoch padnem mŕtva do radu oddychujúcich cyklistov v snahe skryť sa pred povinnosťou odpratávať zábrany a papiere. Podvečer to zapichneme v miestnom šenku. Čo sa týka obeda, tak túto prekérnu situáciu vyrieši utopenec a pivo.
V pondelok idem na pochod Častovská 50-tka. Je to 50 km šliapanie po Malých Karpatoch. Obsahovo je to jednoduché - celý deň dupať do kopca aby si potom mohol ísť z kopca. Logické. Obed bude náročný. Tri litre vody a jabĺčko. Naobedujem sa niekedy v utorok ráno, keď prídem domov. Stále premýšľam nad tým víkendom. Čo budem robiť? Čo mám povedať?
"Vieš, ja budem tie tri dni preč. Teším sa na obed utorok v jedálni. Potom mi povieš čo nové v Tescu. A keď môžeš, dones mi prosím v obedáriku trochu tej hovädzej polievky. Tvoja manželka tak dobre varí...."
