"Našiel som svojho Boha."

Stalo sa to v Španielsku. V krajine sladkých citrónov, obrovských pomarančov, kde "vino tinto" tečie potokom. Kde obyvatelia leňošia celý deň, najradšej sa zabávajú a trošku kradnú. Trepotajúce sa vlajočky, farebný svet zábavy, nespútanej mysle a korenistej zmyselnosti. Slnko, ktoré vyťahuje posledné kvapky životne dôležitých tekutín z otvorených pórov, kde kaktusy dosahujú obrých veľkostí pri snahe dočiahnuť pichľavými rúčkami nebo.
V krajine, kde rodina, viac ako kdekoľvek inde, je centrum života a existencie jedinca, opustil osamote tento svet. V krajine, kde veselé zábavy a hlučné pozeranie futbalu predstavujú kultúrnu podstatu jej národa, v tichosti a pokoji skočil z hrany do prázdna.
Spýtala som sa jeho kamarátov aký to bol človek. Nemé tváre a pohľady sklopené k zaprášeným nohám v sandáloch. "On.....Bol to dobrý človek." Všeobecne vyhýbavá veta opisujúca človeka, ktorý nedávno "vlastnoručne" skoncoval so životom.
Nik nepopísal jeho lásku k púpavám, mamke a knihám v izbe. Nik neopísal jeho chuť na pivo v piatok poobede. Radosť nad sestriným novonarodeniatkom, malé šteklivé mravčenie v prstoch, keď bol prvý krát so ženou v posteli, pocit, že pokorí svet keď dostal v škole jednotku z chémie. Nik nepovedal ako po večeroch drel na stavbe aby mohol mamke kúpiť novú pračku. Nik nevedel, že jeho prvé veľké prekvapenie v živote bola pravá indiánska čelenka, ktorú mu sám urobil jeho tatko. Nepoznali jeho obľúbený film ani jeho názor na atómové elektrárne.
Priateľka nevedela popísať stisk jeho ruky ani farbu očí keď jej hovoril: "Milujem ťa". Dych, ktorý nechcel vyjsť z hrdla pri extatickom okamžiku, ani vôňu pokožky na krku.
Málokto vedel jeho meno.
Skočil. Na chvíľu dosiahol dokonalosť, po ktorej túži ľudstvo už veky. Letel tak ako ho stvoril Boh, bez krídel, bez vrtule. Čistý ako priezračný prameň ľadovej vody, bez obsahu. Čistá duša, nezaťažená spomienkami, svedomím, povinnosťami, minulosťou. Jeho myseľ sa zastavila v jedinom absolútne dokonalom okamžiku, bez jedinej škvrny. Prítomnosť preciťujúca bolestivo len prázdnu čistotu existencie bez budúcnosti. Opustil ich všetkých bez rozlúčky. Bezcitne a chladnokrvne, ako prameň ľadovej vody. Mamke zabudol povedať: "Ďakujem za tvoje celoživotné dielo".
Zobral si život v krajine, kde je náboženstvo a viera v Boha taká okázalá a silná. Plná zlata, drahokamov, stopercentne pravých relikvií. Plná pútnikov, nádherných oltárov a krížov v každej izbe. Plná stigmatikov, svätcov a prostredníkov Boha na Zemi. Doma ho však pán farár nechceli pochovať pretože bol samovrah. "Kedysi takých pochovávali za dedinou!", vykríkol na rodičov v spravodlivom hneve a so vztýčeným ukazovákom. Nik však nevedel, že on našiel svojho Boha.