Kam sa podela úcta k človeku? Najvyššie hodnoty ako láska, priateľstvo a človek ako ľudská bytosť sú znevažované a zneucťované chladnokrvne premyslenými ťahmi.
Ženy stojace takmer v spodnej bielizni vedľa seba v rade. Prepaľujúci a kritický pohľad "porotcov" oblizuje každú časť tela, každú krivku, každé miesto. Ženy znížené na úroveň predmetu, útočne prebíjajúce sa lakťami jedna cez druhú ako tie sliepky. Sliepky bijúce sa o jednu dážďovku. Smejeme sa ich malichernej rvačke, ako sa ďobú do hlavy, bavíme sa na vyletujúcom perí. Keď dážďovku zožerú, dobiedzajú do človeka aby im dal ešte. Zaženieme sa po nich nohou aby už neotravovali.
V jednej veľmi starej knihe bolo napísané, že ženy sú obrazom spoločnosti. Keď sa zamyslím nad týmto ponižujúcim spôsobom zábavy obyvateľstva, vyvstávajú mi pred očami obrazy našej spoločnosti. Krásne tváričky chichúňajúce sa pochabo na každej vete, človek bez obsahu, bez cieľa...predmet. Človek bez hĺbky, bez duše. Bez vlastnej vôle, bez názorov, bez smeru. Čo mu povieme, to spraví, kam ho posadíme, tam bude sedieť - stroj. Takýto je aj obraz našej spoločnosti, ktorej sme neoddeliteľnou a nutnou súčasťou. Tiež sa stotožňujeme s týmto opisom človeka?...Sme masírovaní, ovplyvňovaní, presviedčaní "stopercentne" zaručenými informáciami. Hlavne aby sme sa zabávali a tupo hľadeli pred seba. Médiá, spoločnosť a celkovo beh našej prítomnosti nám servíruje "doporučený" spôsob žitia, existencie, nepremýšľania, bezduchého prijímania "právd" a skutočností. Sme všetci len prázdne nádoby, ktoré môže ktokoľvek napĺňať? Po vzhliadnutí určitých televíznych relácií....mám taký pocit.
Každý má vo svojom okolí ženy. Matku, manželku. Ženy na vysokých politických, mocenských, ekonomických postoch. Ženy vo vede, objaviteľky. Významné ženy, ktoré sa zaslúžili o zmenu dejín, zmenu v medicíne, chémii. Zaslúžili sa o zmenu v zmýšľaní týkajúceho sa koloniálnych krajín, poskytovanej pomoci a dobročinnosti. Ženy bojujúce o lepšiu spoločnosť, lepší život, o právo nevyhynúť pre zvieratá. Ženy nositeľky Pulitzerových cien, Nobelových cien, Oscarov. Ženy bojujúce proti vojnám, nášľapným mínam, detskej prostitúcii a destkej práci.
Ženy, pri ktorých vyslovenom mene zostaneme v tichej spomienke s výrazom úcty, vďačnosti a lásky. Nedokážem si ich spojiť so servírovaným "pohľadom" na ženu v určitých médiách našej spoločnosti. Som jediná? Som iná? Nie......
