Slobodu môžeš vymeniť za čokoľvek, ale nikdy to nebude dobrý obchod

- Nič. Nie je na predaj. Dokonca to nie je tajomstvo.
- Čo je teda viera?
- Viera je, keď sa človek uzdraví pomocou lieku z hroznového cukru. Viera je, keď druhý zomrie požitím takej istej tabletky z hroznového cukru. Viera je, keď stroskotanec pláva na drevenej debničke v oceáne. Keď chytíš umierajúceho za ruku. Keď úprimne prežívaš radosť niekoho druhého. Viera je láska. Keď druhému pomáhaš, keď ho učíš to, čo sám ledva vieš. Keď niekomu ukážeš svetlo. Viera je, keď chromý zachráni slepého.
- To nie je viera, to je hrdinský čin.
- Hrdinský čin je to, čo vidia ostatní zvonku. Vo vnútri to je viera.
- Ale nepopieraš, že je to hrdinský čin.
- Nie, nepopieram. Avšak okamih rozhodnutia konať nie je myšlienka v hrdinský čin, lež viera.
- A to sú len hrdinské činy vierou?
- Nie, viera je aj boj a víťazstvá vnútri nás, ktoré nikto nevidí.
- Hovorí sa, že viera je niečo nadpozemské.
- Viera je čisto pozemská ako človek, v ktorom je ukotvená. Nie je nad nami, nie je pod nami, je v nás. Ale cieľ, prijímateľ, obsah viery môže byť nadpozemský.
- A to je lepšia viera ako nejaká obyčajná?
- Niet lepšej alebo horšej viery. Viera je všetko, čo vytvára zmes našich činov, túžob, snáh, citov, lásky. Tak ako sme každý iný, je iná aj viera. Vo všeobecnosti svojho názvu a významu je rozdielna a jedinečná ako farby okvetných lístkov. Viera nám umožní urobiť nadľudské činy, ale aj najstrašnejší teror. Dá nám silu pomôcť miliónom trpiacich, či hľadajúcich podporu, ale aj zmasakrovať nevinné deti v autobuse. Dá ti odvahu prekonať samého seba, ale aj nedovoliť transfúziu krvi. Viera je to najmocnejšie, čo človek v sebe má. Necíti ju v rukách, nemá k nej list vlastníctva. Ale vieru človeku nikdy nevezmú! Je zakorenená hlbšie ako inštinkt prežiť.
- Takže čomu neverím, to neexistuje?
- Nie, keď neveríš v dreveného Boha, neznamená, že Boh neexistuje, ale, že nie je drevený.
- Takže i keď neverím v zlo, neznamená to, že neexistuje.
- Keď zatvárame oči pred niečím, čo máme pred nimi, robíme tomu väčšiu službu, ako keby sme zúčastňovali. Tvoj život odzrkadľuje tvoju vieru, všetky tvoje viery. Viera nás učí žiť, a život nás učí veriť.
- Takže by sme mali všetci veriť, veriť v dobro, pomáhať si, pomáhať druhým prejsť na vieru.
- Nie je tvojou úlohou obracať ľudí na vieru. Tvojou úlohou je milovať.



Myšlienka o drevenom Bohu je od Leva N. Tolstého, nadpis od Pavla Kosorina, a posledná veta od Matky Terezy.