Ak si chcete zabikovať krátko a strmo alebo dlho a strmo, po exponovaných chodníčkoch nad tristo metrovými zrázmi a úzkych strmých zjazdoch ostrými zákrutami, po šotoline, kameni i šmykľavých koreňoch, fučať do sediel s nádhernými výhľadmi ako stará lokotíva, alebo sa šmrdkať okolo jazierka, tak jednoznačne Lago di Grada je to pravé orechové pre vaše bikerské ciele.
Opäť nachádzame kľúče od penziónu s detailnou mapkou príjazdu v obálke s mojim menom nalepené na dverách kancelárie. Keby niekto chcel, lup ma istý. Ale tu vám ostane zabudnutý mobil celý deň ležať na drevenom tráme terasy reštaurácie a na druhý deň si ho môžete prísť vyzdvihnúť.
Ďalší deň ráno skladáme lego stavbnice z našich bikov a snažíme sa nepomiešať si navzájom sedlá a kolesá. Zmätok vyhrocujú všade prítomné igelitky všemožných tvarov a obsahov. Keď niečo hľadáte a ôsmy krát nazriete do tej istej igelitky, tak vás to dokáže trochu vyhodiť z duševnej pohody. Nakoniec všetko namontované a vyrážame. Prvá etapa smer Mte Tremalzzo (1973mnm). Na Hrebeň sa dá dostať o.i. krásnou vyhliadkovou a mohutne obľúbenou „východnou" trasou z Rivy del Garda. Bude to síce pekných 1200 m výškových hneď po úvodnom zjazde, ale rýchlo zabudnete na navreté stehná čí kŕče v lýtkach. Okolo bikujúce dievčinky v tieločkách a tisíce plachetníc na Garde zabavia vašu pozornosť. Budete fotiť na každej zákrute ako Japonci na Madagaskare.
Keď spomínam bikujúce dievčinky v tielkach a okuliaroch Nadi Urbánkovej, treba si uvedomiť, že oblasť okolo Lago di Garda je naslovovzatý cyklistický raj. Ako cestný tak aj horský. A keďže je to raj, kam sa všetci bez rozdielu zásluh snažíme dostať, tak nedúfajte, že by ste tu boli čo i len chvíľočku sami. Častokrát i nutné chvíle súkromia s toaleťákom v ruke môžu byť nevyriešiteľný problém. Bledí Nemci a Holanďania s múčno bielymi nohami, do chrumkava opálení Taliani s vykrojenými lýtkami ako ich sprievodcovia. To hneď spoznáte kto je kto. Rekreanti fučia s batohmi na chrbtoch, s nohami husto porastenými plavými chlpami, zúrivo krútiac nôžkami na najľahšom prevode, zatiaľ čo sprievodca naľahko, postojačky na ťažkom prevode točí kolečká hore dolu. Zatiaľ čo rekreanti sa stihnú vytlačiť na pokraji zrútenia do nejakého sedla, sprievodca to dá dva krát hore dolu a zbytok zbiera jahody. V čase dovoleniek je to tu plné ako v čínskom obchode, preto je niekedy dobré otvoriť zázračné talianske mapy veľkosti posteľnej plachty a presnoriť trasy menej obsadené, čiže trochu viac náročné.
Tak sme pre tento deň navrhli etapu menej náročnú, orientačne ultra ľahkú, výhľadovú a opaľovaciu. Bolo asi 32 stupňov na slnku, a keď sme odchádzali zo Slovenska, bolo necelých desať stupňov. Teplotný rozdiel vykonal svoje, a hneď v prvých kilometroch výšľapu na priamom slnku zhadzujem veci, prehriata a s prichádzajúcim úpalom. Praží nám na gebule pekne dlho až kým nevojdeme do lesa. Tam sa už bohužiaľ nemám na čo vyhovárať a musím dupať hore. Nezastavím a nezoskočím pre ten svet! To by bola hanba! Nakoniec zdárne vyfučíme hore. Fotenie, oddych a poďho do prudko bikového traverzu popod ostrý hrebeň Tremalza. Sneh nás zastavuje pred sedlom Pso Nota. Odtiaľ sa vraciame osvedčenou trasou dolu. Celý deň pod ochrannými lúčmi slnka. Krásny výlet na úvod. Ďalšie dni plánujeme niečo kilometrážne ťažšie ...
