Trasa: Prievidza (250m), po zelenej na rázcestie so žltou (779m), sedlo Veľkého Griča (900m), ďalej po hrebeni po červenej cez Biely kameň (1130m), Orlí kameň (1126m), Jarabá skala (1149m), Hrebienky (1087m), na Vtáčnik (1346m), a potom dole stále po hrebeni cez Kláštorskú skalu (1279m), na Rúbaný vrch, tam ďalej po žltej dole cez Balatom (1046m) na rázcestie so zelenou, a potom po zelenej, neskôr modrej, na cestu č. 512 smer Osľany, Osľany (250m).
Celkovo 59 km (Prievidza - Vtáčnik - Osľany), prevýšenie cca 1800 m. Profil trate je veľmi zaujímavý, a keď vynecháte tie posledné dva zúbky (ktoré sú na ceste z Hornej Vsi do Prievidze), tak je vidieť, že hrebeň Vtáčnika sa nesie v tomto hesle: (rozprávač hromovým hlasom) ".... Frodo!! Pôjdeš 20km k hore Mordoru, tam hodíš prsteň do doliny, a potom pôjdeš 20km zase dole". Čisté psycho - 20km do kopca....
A tak malý Frodo už nemohol ustúpiť, hoci si počas cesty tisíc krát znadal do tupcov, debilov, imbecilov, nesvojprávnych dutohlavcov, ale čo sľúbil, to sľúbil. Hoc i v nestabilnom psychickom rozpoložení. Obklopený šiestimi spolubojovníkmi, z ktorých polovicu videl prvý krát, pustil sa zdolať temnú horu Mordoru. Tuho zvieral rajdy v spotených dlaniach, nie aby mu neukradli oceľového tátoša, ale aby sa nevysypal. S nadšením, ktoré je charakteristické pre deti a blondínky, opustil Prievidzu o 8:20 s uzlíčkom na chrbte. Od teraz to začalo-nekonečné stúpanie. Bojoval malý Frodo seč mu sily stačili. Fučal, trápil sa, nevzdával sa, za každou zákrutou, za každým zjazdíkom nastupovali strmšie a neschodnejšie terény. Pasca za pascou, prekážka za prekážkou, všetky temné Sauronove sily sa spojili aby nepustili malého Froda k hore. Frodovi sa postupne zakaľovala myseľ. Ako sa približoval, ako sa zväčšovali prejdené kilometre a zmenšovala vzdialenosť, Frodo strácal pôdu pod nohami, červené plátno pred očami, už len híkanie chýbalo. Nakoniec sa stalo čo sa malo stať. Osud. Sauron! Malý Frodo v snahe dobehnúť spolubojovníkov, ktorí v prudkom zjazde popustili uzdy svojej sebazáchovy, hodil takého papuláka, až hrôza. V sekunde, nevedno čo sa stalo, oceľový tátoš zastavil a malého Froda mrsklo o zem v riadnej rýchlosti. Ako padal, v mysli mu prebehla myšlienka na prsteň čo musí šmariť do doliny z hory Osudu, a dal si ruky pred seba. Ale ruplo Frodovi v chrbtici a takmer vyrazilo dych. Zviechal sa Frodo dobrých päť minút, lapal dych, pískalo v pľúcach, tu nastúpilo povestné Frodove kvíkanie, ale myšlienku na horu nepustil. V pravej lopatke štiepalo, z oblasti chrbtice vystreľovali boľavé impulzy. Ale nasadol na bike, oprášil hlinu z rán, a išiel ďalej. Po nespočných útrapách nakoniec Frodo došiel k temnej hore Mordoru!! Áno priatelia, stalo sa to. Vyšiel na vrchol Hory Plameňa, hodil foto, kakaový venček, kačacie hovno, a poďho páchať zlobu v neuveriteľnom, najkrajšom na svete, 20km zjazde z Vtáčnika.
Cakum prásk, krásny výlet. Do Prievidze sme sa odviezli vlakom z Oslán, kde sme nechali auto. Veľký Grič sme obišli, pretože nie je dôvod tam ísť, ak akurát nie ste v rysovačke. Odporúčam odbočiť kúsok z hrebeňovky na vyhliadku na Biely Kameň. Krása. Ukáže sa vám východná polovica výhľadu z hrebeňa. Tam sme dali malú občerstvovačku. Romantická svačinka, ale keď Martin vytiahol varenú kukuricu, to nás dorazilo. Načo ultra ľahká ultra úsporná kozmická strava, keď si môžeš zobrať super ťažkú varenú kukuricu, z ktorej 2/3 váhy nezješ-vyhodíš.
Hrebeňom Vtáčnika je to pekná trasa, často sa ale tlačí, prudké výšvihy, malé prudké zjazdy, nato aby sa to potom zase prudko stúpalo. Prechod Inovca sa dal spraviť celý v sedle (až na cca 20m po skalách), tu sme tlačili podstatne viac. Tu je terén prudkejší, korene, voľné kamene. Na Vtáčniku hore sme stretli ďalších asi štyroch bikerov a niekoľko turistov. Výhľady boli nádherné. Stálo to za to. A najviac na svete stál za to ten zjazd. 20km čistý zjazd, to sa nenájde každý deň. Kto si trúfa, treba vyskúšať.
Na vlakovej stanici v Prievidzi.
Pred odbočkou na vyhliadku na Biely Kameň.
Nádherné výhľady z vyhliadky.
Martinova kukurica..... muhehe }:)
Spoločné foto na Bielom Kameni.
Posledné metre pod Vtáčnikom.
Vtáčnik ...
Mrciny na Vtáčniku
.... a táááákto sa zjazdovalo .....
