Prvy krat na dospelackom preteku, ak nepocitam Selu maraton v Cechach. Salzkammergut-ska oblast je pri Salzburgu (ake prekvapive), je velka, hornata a hlavne zjazdna. Trepeme sa traja v aute na dalsi maraton v poradi. Biky s nami, nalozene v kufri spolu s kabelami ako na mesacnu dovolenku pri mori. Len miesto konzerv so Segedinskym gulasom a sosovicovym privarkom s parkami, mame zbalene iontaky, energeticke gely a tabletky (bobule). Este vecer ideme na prezentaciu. Su vytvorene samostatne koridory pre vsetky trate : 26,6km/53,1km/109,7km/208,7km. Radime sa do: 109,7km/3582m prevysenie. Tak nejak cloveka obmyva pocit vynimocnosti ked stoji v koridore pre "stovkarov" - sam, zatial co na "kratku" (=53km) sa tlacia v zastupoch.
Z profilu trate je spominana opustenost v koridore celkom pochopitelna :
Dostavame cisla, s menami a SVK, tricka zevraj po preteku (aby nemuseli davat tym, co po trati zahynu), a ideme utracat tazko zarobene vymene eura. Kupujem si taku tretku - imitaciu brzdoveho kotucika od Magury na snurke na krk - je paradny. Vesiam si to na krk s nadejou, ze mi snad prinesie stastie (to ale nik netusil, ze ma rani pravy opak).
Rano prsi.... no skvele, to je fakt parada. Lahke zahriatie okolo hotela a pristavujeme v tretej vlne na start. Zacina seriozne prsat. Niektori vybiehaju kupovat prsiplaste, original take tie komicke priesvitne igelity. Co stojime na starte, tak uz mam vsetko mokre. Z prilby zacina kvapkat voda. Vystreli vcelicka a peloton tretej vlny sa dava do pohybu. Leje ako blazon. Vsetko uz mam mokre a zacina mi tiect do tretier. Uvodne kilometre su po asfalte, kde sa kazdy snazi urvat co to da - inak ciry nerozum - a tak si vzajomne poskytujeme sprsky vody prskajucej z kolies. Priertz mracien nas zalieva ako v brazilskom pralese, tretry uz pekne cvachtaju - kazdym slapnutim do pedalu to vyda taky zvuk, ze: "cvrrrk ... cvrrrk ... cvrkkk" - je to fajnove. Jelenica (cyklo vlozka v cyklo elastakoch) je uz mokra ako aspon sedem krat pocurana. To bude parada cely den, ono to totiz nevyschne kedze je to hruby kus "vankusika" a cely cas na tom sedite. Z asfaltu sa dostavame na lesny chodnicek prudko hore, plny mokrych kamenov a korenov, stale jele. Zurivo sa radi, pretoze je to technicky narocne a prudke - a v tedy sa to stane - pokazi sa prehadzovac. Radi sam, alebo neradi, presakuje, vyhadzuje retaz - neda sa slapat. Pocas mojich pokusov o napravu za jazdy ma predbieha cely peloton. Dostavam sa na koniec a je mi jasne, ze s tymto sa neda ist dalej. Nocna mora sa stala skutocnostou. Zlyhala technika, a mozes mat nadupane kolko chces, mozes byt nasypany, namotivovany kolko chces - si strateny. Hotovo, v pr.eli. Zastavujem, opravit to neviem, takze dovi dopo. Cca desiaty kilometer...komu som ublizila!! ... minuty naskakuju, plynu si akoby nic, akoby som JA NEBOLA NA PRETEKU !! ... a zrazu sa po chodnicku vyrutil kamarat Jezus. Akoby verny svojej prezyvke - prichadza spasa. Zmeskal start ako zvycajne, bohu dik! Zastavuje, dobra dusa, a opravuje. Za 15 min to mame opravene, ale cas je definitivne v pr..... strateny. Rozhodujeme sa ist pohodovym tempom, uzit si maraton a nepretekat. Jezus foti, za co som mu nesmierne vdacna, lebo oficialne fotky nestoja za vela. Zbytok maratonu sa pohybujeme striedavo na sinusoide ide-ide to tazko, snazime sa ist na pohodu, ale cakaju nas este dva mega kopce z toho ten prvy (na 60tom km) je asi 11km kontinualne stupanie. Na vrchole, ked uz by si zaprel aj vlastnu mater, nas chyta dalsia priertz mracien. Dazd je tak studeny, ze na pokozke ruk normalne boli. Schadzame dolu rovnako dlhym zjazdom, kde nas po prijazde do obcerstvovacieho stanu vyhlasuju menami za huronskeho kriku fanusikov- je to velmi povzbudzujuce. Nasleduje druhy kopec (na 85tom km), ale kedze som na predoslej obcerstvovacke pozila 5 coca col, 3 redbuly a jeden gel, tak neznam bratry a valim hore na strednej pile - zarovno borcov z "dlhej" (200km), co su uz ini makaci. Schadzame dole a uz len nekonecnych 10km do ciela po rovine, po asfalte. Tu nas chyta tretia priertz mracien - ale taka, ze mi cez prilbu po tvari tecie prudom voda- cez otvorene oci. Akoby som bola v sprche, aj to je este malo. Konecne ciel. Celodenny dazd z maratonu spravil bobrika ludskej vydrze. Cely den sedite na mokrej plienke, mokre rukavice a oblecenie, ktore striedavo postupne schne a zmovu mokne, cvachtate v tretrach (poznate take, ze mate uplne biele prsty co su rozmocene? no tak presne takto... ), uplne vsade mate strk a piesok, dokonca sa prefiltroval aj cez plienky a zodral vas na zadku, ... mate toho plne brejle.
Dostavame tricko, co je jedno z velkych oceneni pre mna - Salzkammergut Mountainbike Trophy 2008 110 km Finisher ...
zaciatok stupania do prveho kopca - v potokoch vody ...
(vsetky fotky su od Jezusa, s jeho suhlasom)
no comment
v zjazde
Ewige Wand - tu je vyrezana cesticka do skalnej steny
nekonecne stupanie ... (tych 50km to je do ciela nie na vrchol kopca :)
na vrchole najvyssieho a najdlhsieho stupania (68km) ... zima ako v Rusku ...
a zaverecne zjazdy pred cielovou rovinkou
