Panebože, neuveriteľné sa stalo skutočnosťou! Môj muž, čo vždy obsmŕdal v kuchyni keď som vyvárala mydlá pre kamošky a krútil nosom nad každým voňavým olejčekom. Potom pri väčších objednávkach pre zákazníčky krútil tým nosom ešte viac a tváril sa presne tak isto, ako keď sa môj kocúr Yxus nadýchol mletého čierneho korenia. Môj muž má totiž vždy tú úplne najdôležitejšiu robotu v domácnosti - akýmkoľvek spôsobom spojenú s kuchyňou - práve vtedy, keď tam kuchtím mydlá. Takže práve vtedy musí ísť každých desať minút vyhodiť papierik do smetiaka, posunúť dekoráciu na pulte, zohriať dačo v mikrovlnke. No a to je vždy príležitosť ma informovať ako mu čpejú olejčeky v nose alebo, že nemám používať kuchynské nádobíčko na výrobu mydiel a krémov, aj keď „on vie, že je to všetko jedlé". Ale inak sa veľmi ľúbime a máme úžasne harmonickú domácnosť. ... Keď sú mydlá odložené v skladisku. (Skladisko je bicygliareň, sklad, montážna dielňa, stolárska dielňa, šatník outdoorového oblečenia, archív dokladov, a uložisko pre dva šijacie stroje, maliarsky stojan s plátnom a rok rozrobeným obrazom na ňom, v jednom).
Ale jedného dňa sa už pohlo aj to svedomie môjho muža a s rukami po lakte od čiernej špiny z bicyklov, si prišiel vypýtať mydlo. A dostala som k tomu presné inštrukcie. Tu nie je priestor pre improvizáciu drahá. Takže do mydielka dáš jemné drevené piliny a pomarančový olej. Ale nie ten babský olejček - voňačku, ale ten olej zo šupiek pomaranča - silný čistič, odmastňovač a riedidlo v jednom.
Challenge accepted. Bol to pocit, akoby si mydlo vypýtal sám riaditeľ Slovenského národného divadla alebo Bill Gates. Napriek tomu, že presné zloženie bolo vopred stanovené a jediné, čo sa odo mňa očakávalo bolo to zahriať a zmiešať (vytuhlo to už samé), mala som pocit, že na mojich pleciach leží váha niekoľkoročného plánovania vesmírneho letu Apollo a ja stojím pred posledným krokom. Keď konečne dorazili prachové drevené pilinky, dala som sa hneď s vervou do práce.
V zápale tvorby som môjmu mužovi vyrobila hneď dve. Vtedy vošiel muž do môjho laboratória Dr Frankensteina a začal študovať mydlá zanieteným pohľadom archeológa skúmajúceho desatisícročného chrobáka. Na tvári sa mu zračilo uspokojenie a pýcha ... na svoju ženu.
A najlepšie na záver. Môj muž doteraz mydlá šanoval a vôbec ich nepoužíval, pretože „veď sú na špinu z bicykla, nie?"
Facebook - Apple`s handmade soaps - https://www.facebook.com/ApplesHandmadeSoaps
