V dedine Locca sme odbočili ku kostolu, a za ním po kilometri nastalo peklo. Lesná cesta, tak strmá, že zákruty boli vystriekané betónom aby sa vôbec dali prejsť. A keď vám na betóne prešmykuje zadné koleso, tak to je už čo povedať. Miestami to nebolo neušliapateľné, ale neudýchateľné. A to v ten deň nebol hic, inak by sme sa zložili. Na druhú stranu sme celkom dosť rýchlo naberali výškové metre, takže pomaly začínal na nás ťahať chlad zo snehu nad nami. Lesná cestička sa po chvíli zmenila na úzky chodníček, kde bolo treba preniesť bike na pleci. S tým sme ale podľa mapy počítali. Nepočítali sme však s popadanými stromami s kmeňmi obvodu dvestoročnej sekvoje. A to mal byť začiatok. Krátky singel skončil, znovu sme sa napojili na lesnú cyklotrasu o úroveň vyššie. Nádherné výhľady a parádna cestička nám spievali do nôty. A vtedy to prišlo.
Prvé skupiny popadaných stromov, prvé políčka snehu. Niektoré stromy sme museli obchádzať z vrchu cez les, niektoré sa dali preliezť alebo podliezť. Výborný strečing s bikom. Po niekoľkých preliezačkách nás zastavila lavína. V jednej zákrute bola spadnutá obrovská lavína, špinavý sneh so stromami, kamením a hlinou. Rozhodli sme sa nevrátiť a pretraverzovať cez snehové pole. Podarilo sa nám nestratiť bike na šmykľavom natopenom strmom svahu. Pri prechode sme si dali bike radšej z pravej strany, kvázi nad seba, aby keď spadneme, alebo sa nám bike vyšmykne, aby neodišiel dolu po snehu do doliny. Prvá lavína za nami, nafotené, ide sa ďalej. V ďalšej zákrute ďalšia lavína. Táto bola väčšia a sneh bol viac natopený. Ako sme traverzovali prepadla som sa jednou nohou do odtopenej diery a hrany diery mi zodrali kožu na nohe. Peťo zas pre zmenu lupol tretrou do nejakej bariny, takže sme boli ako slepý s hluchým. Dúfali sme, že už žiadne lavíny nebudú. Podľa mapy sme mali byť blízko stretania dvoch ciest. Ale v poslednej zákrute na nás čakalo ešte jedno prekvapenie. Spadnutý strom. Ale tak, že sa nedal s bikom ani podliezť ani preliezť. Nakoniec sme systémom lámania vetví a roztvárania priechodu, podávania a posúvania biku v hustej spleti konárov, zdárne dosiahli druhú stranu.
Po príchode na lesnú cestu sme sa vydali hore dolinou V. dei Morti (Údolie Smrti) na kopec Bocca di Trat (1581mnm). Asi by to pre nás bola skutočne dolina smrti, keby po chvíli dupania nestretneme ujca čo pílil stromy z cesty. Nohami rukami naznačuje silno nárečovou taliančinou, že vyššie sa potom nedá ísť pre sneh. Zase raz nás príroda zastavila. Túto zimu padla poriadna nádielka a sneh je ešte nižšie ako minulý rok. Keby sa dalo ísť až celkom hore, bude to riadny výšľap a pekných pár výškových metrov a zaručene luxusné výhľady. Po chvíle naozaj otáčame, dávame oddych na vyhliadke a poďho dolu lesnou cestou. Vraciame sa do dediny Lenzumo (778mnm) a odtiaľ ideme lesom cyklocestičkou ponad jazero so sľubovanými výhľadmi na celú dolinu. Nádherná cestička, s pár výšľapmi, ku koncu s naozaj ukážkovo gýčovými výhľadmi na dolinu a jazero Ledro. Krásny bonbónik na záver. To jazero nás ale navnadilo, a keďže sme tu už tri dni, je čas vyskúšať naše prahy bolesti.
Voda v jazere má celoročne asi 7 stupňov. Z apartmánu balíme uteráky a čipsy, a ide sa na pláž. Keď rozkladáme uteráky na drevené mólo, prichádza k nám párik Angličanov a sadá si vedľa nás. Peťo definitívne rozhodnutý spáchať harakiri vyzlieka cyklogate a chystá sa do vody. To pritiahne pozornosť Angličana a upozorňuje svoju polovicu na nasledujúcu strašnú zábavu. Volám na Peťa nech im ukáže ako to robíme u nás na Zelenom Plese. Peťo ale zastavuje s vodou asi po kolená a obracia na mňa pohľad plný nemej bolesti. Nechutne studená. Angličania na čele so mnou sa náramne bavíme a Peťa povzbudzujeme z ďalšiemu prieniku do vody. Samozrejme, že je vo vode jediný, spolu s chladiacimi sa plechovkami piva a kuracích stehien. Nakoniec ho idem podporiť, práve som dojedla všetky čipsy, a idem tam tiež. Po minúte státia vo vode po stehná mi odumierajú nervové ukončenia na pokožke a definitívne ustupujem. Potom spolu s Angličanmi resuscitujeme Peťa. Nakoniec sa Angličan predsa len nechal namotať a vliezol do vody celý. Zbytok dňa resuscitujeme Angličana.
Druhú a štvrtú etapu a ďalšie pokračovanie reportu v plnom znení, aj s fotografiami, nájdete v cyklistickom časopise :)
