Prezerám si staré fotky v telefóne - vymazávam. Som trochu lenivec čo sa týka poriadku, ale počítač a telefón mám úplne dočista dočista. Napríklad neznesiem na desktope viac ako tri ikony - môj počítač, moje dokumenty a kôš. Všetko mám dole v lištách. A tak prehrabávam telefón, pretože ako som dostala tak dlho vytúžený a prevelice očakávaný telefónik s foťákom, v priebehu dvoch dní som ho zahltila fotkami. Fotila som si všetko: desať fotiek môjho pracovného stola, asi zo päť všeobecne kancelária, moji piati kolegovia, na križovatke som cvakla nejakú Feliciu čo mala miesto znaku Škoda nalepený znak BMW, a kopu podobných hlúpostí.
Ale našla som tieto fotky, a to ma vrátilo do posledných dní leta. Posledných myslím z pred dvoch týždňov, lebo tieto dva posledné týždne, to je už jeseň. Neúprosná studená uplakaná jeseň s príchuťou apríla, lebo dnes desať krát svietil prudký Oskar, a dvadsať krát prudko pršalo, asi hodinu čistého času nerobilo nič a asi tri hodiny mrholilo. Toť bilancia za dnešok.
Vybrala som sa len tak naľahko nakrátko na bike. Hore do bratislavských vinohradov. Nechcelo sa mi pučiť sa na Kamzík alebo hrebeň Karpát, len som sa chcela pomotať medzi kríčkami viniča s výhľadom na Bratislavu. Šetrila som si sily na maratón. V tých končinách človek nie je každý deň, pokým tam nebýva, takže som len tak naverímboha prešla "načierno" koľajnice (teda tak, že bike cez pleco a rýchlo rýchlo, bez prechodu) a naslepo som šla rovne za nosem. V uzlíčku (kamelbag) som si niesla svoje vlastné hrozno, posledné strapce z tej noše čo sa nám tento rok urodila (na takmer divom viniči). Plánovala som ho rituálne spapať v kruhu jeho blízkych - vo viniči.
Tak som si našla trasu, po cestičke pomedzi dozrievajúce hrozenky, na vrchu som si hopla na bobek ...
... spapala hrozenká ...
... pri zapadajúcom slnku, v slabých odleskoch teplej oranžovej, v mäkkom lístí trávových trsov, pri mierne korenistej vôni práve dozrievajúceho hrozna, užívala som si romantiku with my love....
... a potom zjazd domov.
To je všetko, nič viac. Žiadne kilometre, žiadne prevýšenie, žiadna trasa, žiaden plán. Iba výlet. Ja a bike. Také malé potešeníčko z bikovania, po práci, pre svetlé myšlienky a pre dobré zaspávanie. ... brú noc :)
