Teraz je október a dnes v noci prvý krát v Bratislave nasnežilo. Teda nie prvý krát za celý čas. Ono sa už stalo, že tu napadol sneh, a bolo ho hádam aj dva centimetre!, ale takéto prírodné katastrofy si ľudia vytláčajú zo svojich spomienok. Teda okrem toho roku, keď nasnežilo veľa, fakt že veľa. A to si všetci pamätajú, lebo vtedy nechodili autobusy a ľudia s autami zastavovali popri ceste a pri zastávkach a brali ostatných do mesta. Vtedy sa hádam aj sedem do jedného auta natlačilo. A policajti, tí brali tiež ľudí do mesta. A keď šlo nejaké vozidlo MHD, bolo jedno aké - hocijaké, na čísle nezáležalo, tak bralo všetko a všetkých. Vtedy si ľudia nastupovali aj do odhrabávačov a posypovačov. Ale tých bolo málo jak v lete snehu, lebo cestári ostali zaskočení doma.
Pijem horúci Earl Grey a na tanieri rozvoniava spišský cabanos. Vonku je strašidelná zima, hmla a sneh. Pozerám von oknom a sediac zababušená v hrubom župane, cítim sa strašne vianočne. Aké asi dostanem darčeky? Milujem Vianoce. Najviac na nich zbožňujem darčeky. U nás doma bola vždy trochu napätá atmosféra na Vianoce, lebo mamina vždy chcela všetko najlepšie, najviac jedla, najväčší počet druhov koláčov, a preto bol doma vždy stres. A potom sme to všetko museli zjesť. Aké peklo. Predstavte si, že po troch predjedlách, dvoch šalátoch, dvoch polievkach a rybe, prišla na stôl torta. A nebolo to kam v obývačke dať, a tak sa naši zase kúsali za to, prečo je neodprataný stolík, a prečo je ten kvet tuna, a načo vôbec máme kvety.
Starý otec s ocinom vždy kukali futbal - kto to kedy vymyslel !!! - na Vianoce dať v telke fucik - no ukážte mi jediného chlapa, ktorý sa obetuje a bude kukať jedenásťtisícty krát Popolušku miesto zápasu poháru UEFA . Mrázik to ale vždy všetko zachránil. Ja som každý rok musela leštiť vianočný servis. Bola to zábava. Dávala som si extrémne záležať. No a s ocinom sme vždy ozdobovali vianočný stromek. Mamina mala svoje kráľovstvo v kuchyni, tam bol prísny zákaz vstupu. Najhoršie na tom všetkom bolo, že mamina si vždy zaumienila, že starý otec musí mať aj v tento vianočný deň plnohodnotný obed. Bola presvedčená, že by do večere neprežil. A tak sme s ocinom poctivo hladovali, pozerajúc sa na starého otca, ako sa ládoval kuracím vývarom so slýžami a pečenou kačicou s červenou kapustou. A bolo po romantike. To už nedal ani Mrázik.
A preto som sa vždy tešila hlavne na darčeky. Taká ta úprimná detská radosť. Žiadna vianočná atmosféra, vianočné reklamy v telke a taký ten podozrivý kľud vonku na uliciach. To dieťa jednoducho nedokáže zachytiť. Ale darčeky boli vždy jasný signál. Veľa darčekov. A to mi ostalo do dnes. Milujem darčeky. Jeden taký darček som tento rok už dostala. Ten najväčší. Môjho muža. Ja vlastne dostávam darčeky stále. Každé ráno keď ma nechá hodinu dlhšie spať. A keď sa celá zaspatá vymuchlám z perín, na stole ma čaká horúci čaj a teplé raňajky. Ja som vlastne najšťastnejšie dieťa na svete. Mám Vianoce každý deň.
http://www.vychodne-turecko.blogspot.sk/
