22.02.
1. Starorakúske staré panie sú jeden úžasný zážitok. Väčšinou nechodia MHD, ale keď už musia, je to výprava. Ksicht ako maska Pomstiteľa. Dokonalý make up zo sedemdesiatych rokov na napnutej a šialene pohrdlivej tvári, ktorá pamätá časy na výslní rakúskej spoločnosti, s prižmúrenými očami a ústami stiahnutými s hlbokými vráskami v prísnom kŕči starej učiteľky. Sedím v električke, ktorá neškrípe keď ide v zákrute a som poctená, že si ku mne dnes takáto chodiaca noblesa sadla. A chrúme polystyrén ( to sú tie ryžové chlebíky), ktorý drží v hrubej bielej servítke a druhou hrubou servítkou si za každým hryzom utrie ústa. Akoby jedla boloňské špagety s prezidentom.
2. Vo Viedni je na úrovni každý. Aj ten týpek oproti v uličke. Topánky má tak vynosené, že mu chýbajú celé špice a na obnaženom vnútri podrážok mu svietia nohy už od nartov - a to je február! Celé to držalo len šnurovaní pri členkoch. Mastný nikdy nepraný zimník, neodmysliteľná igelitka a noha prehodená cez nohu. Je jedno kde sa na sociálnom rebríčku nachádzate, musí to mať úroveň.
3. Prudérna teta si odsadla odo mňa akoby som smrdela, aby si sadla na voľné samostatné sedadlo oproti. Presne na to, kde predtým sedel noblesný mastný houmík.
4. Byť prestúpený duchom je fajn. A je úžasné aspoň chvíľu existovať v krajine, ktorá je tak ekonomicky vyvinutá, že aj keď ste Rakušák, môžete žiť ako indický guru. S dlhou bradou a nechtami, s mastnými vlasmi uviazanými na vrchu hlavy do maličkého uzla, v zelenom ľanovom odeve, a smrdieť zmesou myrty a rozkladajúceho sa potu. Za menej úžasné to považoval pánko, ktorý si od nášho guru presadol ku mne, vo vlaku Viedeň- Bratislava Petržalka. Ten smrad bol určite božský, ale neznesiteľný.
5. Dnes som dostala sms: „Milujem ťa."
05.04.
1. Som kradoška! Dnes som vrátila vycpaného žltého psa s gombíkovými očami. Hneď ráno som zabočila na informácie ÖBB a poprosila prekvapeného uja za okienkom, aby ho dali do „Kinderheimat", ak si poň nik nepríde. Bol taký vyšokovaný (možno z mojej nemčiny...), že pochybujem či tak spraví, alebo ho po pár dňoch radšej „odloží" do smeťáku. Tento vznešený čin bolo odo mňa síce pekný, ale nič to nemení na veci, že som toho psa pred dvomi týždňami vlastne ukradla z vlaku, kde visel zabudnutý v papierovej taške na háčiku, pretože by sa ešte v ten deň na konečnej stanici dostal do Strát a nálezov, a určite by si poň dievčatko prišlo. Že to bolo dievča viem zo „sprievodného listu", ktorý bol v papierovej taške pribalený. Volala sa Samaya. A to mi celé vysvetlil až Jožko doma. Lenže ja som ho chcela pôvodne „zachrániť" pred „ukradnutím" niekým zlým, ktorý by toho psa vyhodil do smetiaka, ale v podstate tým, že som ho vzala a potom dva týždne vláčila v aute, kým som ho KONEČNE dala ÖBB, som dosiahla to isté len s dvojtýždenným oneskorením... Veď vravím- kradoška.
2. Vo Viedni sú lístko-cvikači v MHD aj ženy! Teta jemne a slušne neplatiča poprosila, aby s ňou vystúpil. Čo si dotyčný neželal, tak mu pokutový lístok vystavila za jazdy. Slušne jej nadiktoval údaje a teta cez interaktívny prístroj zaslala pokutu centrále. Pozdravili sa a dovi. Pekný deň pred nami, a ujo obdrží obsielku.
12.04.
1. Svet je farebný! Ráno som v Bratislave videla modrobiele kockované Mini. Vo Viedni zas fialovo biele kosoštvorcové SUV.
2. Obed v talianskej špagetárni s vedúcimi chlapmi zo stavby. Vedúci majster kuká stavbyvedúcemu tak do úst, že by mu z huby vytrhal ... jak pes. Ešte aj sliní jak pes.
3. Každé jedno sústo oproti sediaceho stavbyvedúceho sleduje od taniera k ústam.
4. Obidvaja spolu prehĺtajú. Je však len jeden.
5. Stavbyvedúci sa rýpe v zuboch prstom.
6. Vidíme celý jeho predný chrup aj s obnaženými krčkami, korunkou, všelijakými stareckými vadami, jeden zub je šedivý, ostatné žlté a zopár čiernych „vecí" medzitým.
7. Talianske reštaurácie sú vynikajúce. Ale iba ak varí originál Taliansky kuchár. Vtedy si oblížete aj uši, ak si na cestoviny so šalátom počkáte vyše 40 minút v poloprázdnom podniku.
15.04.
1. Nie je nič lepšieho, ak stavbyvedúci je policajt.
2. Ešte lepšie je, keď je to absolútne dokonalá kópia šerifa Wigguma zo Simpsonovcov- rovnako furt žere, rovnako vyzerá a má rovnaký prístup k práci a morálke.
3. Najlepšia odborná diskusia je ako hluchý so slepým.
4. Baubesprechung: šerif Wiggum, jeho syn Vajce-vajcu, stavbyvedúci, a ja. Dokonalá Partička.
5. Musím zrelaxovať! Musím si aplikovať nudle z Akakiko! Rehabilitujem dušu. Sedím v teple, s výhľadom na celú Viedeň, ktorý neuveriteľne ukľudňuje, s takým tým sympatickým ruchom a jemným šumom.
6. Vedľa mňa sedí skupinka šikmookých návštevníkov, ktorí sa so šikmookým čašníkom dorozumievajú po anglicky. (Slovo „šikmooký" nie je prejav rasizmu, ale popis tváre).
7. Príde mi to ako keď sa s Poliakmi rozprávame anglicky, ale biele ksichty asi nie sú záruka, že si všetci navzájom rozumieme - viď všetci verzus maďarská reč.
8. Rákosníci mliaskajú o dušu! Je veľmi príjemné pozorovať ľudí, ktorí jedia ako im huba narástla.
9. Neuveriteľnými zhodami okolností stíham vlak. Dnes som to poňala Inšaláh. Ak stihnem - stihnem, ak nie, tak nie. A práve keď sa človek nesnaží, tak všetko vychádza ako po masle. Z tejto rovnice mi vychádza iba jedno riešenie - nesnažte sa a všetko pôjde ako lusk. Tlačíte na pílu a všetko sa sype. Takže mámvpitschisti sa majú najlepšie.
10. Na Belvederegasse nastúpil starší muž. Pohybuje sa pomaly, neohrabane a viečka má takmer privreté. Zmohla ho zreteľná únava. V ruke drží škatuľu krabicového vína lákavej bordovej farby. Držal svoju krabicu na hrudi ako študent svoje knihy. V úchope bola zreteľná veľká zodpovednosť, citové a duševné spojenie s predmetom v ruke, lásku ku kamarátovi, nenahraditeľnosť a cennosť. Unavený životom zvalil sa na čalúnené sedačky MHD. Bohvie kde váľal svoje pozadie predtým.
11. Vo vlaku som si sadla kde sa dalo. K malému chlapcovi a oproti jeho mamke. Celú cestu som zisťovala, či to nie je skôr jeho babka. Počas cesty vlakom sa dejú rôzne veci. Napríklad matko-babka chlapca kope, aby upútala jeho pozornosť, keď mu chce niečo povedať. Zásadne k nemu prehovára len v jednoslovných príkazoch. Keď chlapec prejavuje známky duševnej nepohody a nudy- trepe ukazovátkom do Game Boya (ale inak je to úplne normálny chlapec a matko-babka si chce čítať...), tak mu hru vezme silným šklbnutím a vrazí do kabele. Matko-babka si číta ďalej. Chlapca žerú mrle. Na čo mu matko-babka opláca pozornosť rôznymi výštekmi a kopancami. Najlepšie je, keď si chlapec ide sám do jej kabele po Game Boya. To je hotový ručný súboj medzi nimi.
12. Lidé jsou divní. Odsadla som si, lebo sa na to nemôžem dívať. Na zasiahnutie do „diskusie" tých dvoch mám slovnú zásobu ledva tak na: „Halo, meine Name ist...", a tak mi treba.
