Mám rada tieto „výlety" mestom v mhd, hoci po pravde oveľa radšej vo Viedni, pretože tam mhd chodí presne, pravidelne, oveľa častejšie, a preto je oveľa menej natrieskané ako tie naše dobytčáky, ako dobytčáky v Amerike, kde majú len tri kafilérky na celú krajinu. Keď však idete mhd, môžete si skúmať okolie ako sa vám páči, rozhliadať sa okolo seba a všetko pozorovať. A vtedy sa to stalo - zbadala som mladého muža, ktorý si vykračoval zo zastávky električky smerom do práce, keď tu zbadal na svojich nohaviciach nejakú špinu - naslinil si prst a špinu veselo rozotrel do čista. Na tom nie je nič zlé, veď aj ja som si minule takto vyprala sukňu, keď som na stehne objavila kúsoček čokoládky, roztopenej, rozplacnutej do okrúhleho kolieska, vpitej do tkaniva a obkolesenej mastným krúžkom. Nie je nič lepšieho, ako keď objavíte takúto čokoládku na stehne tesne pred mítingom. Ale pamätáte si na ten hnus, keď si váš ocino, alebo maminka, naslinili vreckovku a so starostlivým pohľadom sa poňali drhnúť vám z líc zaschnuté blato, či kúsky horalky z kútikov úst? Keď sa to hnusné studené, mazľavé a lepkavé čosi dotklo vašej z hry rozjarenej tváre, ktorá sa hneď skrivila od hnusu, a váš dobrotivý rodič si naslinil ďalší kúsok vreckovky, pretože „to zasrané bahno nechce ísť dole", a vám už bolo do plaču? Bahno bolo kamarát, bolo teplé od vašich spotených detských ručičiek, veselo skákalo keď ste na jeho hladinu udierali dlaňou, a sem tam k vám chodili havinovia, ktorí robili také smiešne veci. Aj horalka bola kamarátka, bola tiež teplá, príjemne ožužlaná a rozmrvená po celom vašom svetríku, mali ste jej plné dlane, kde predtým bolo to bahno, horalka bola všade, vy ste boli jedna veľká malá horalka. Ale toto nie. Sliny nie. Sliny boli nepriateľ, narúšajúci váš detský svet. Hnusný studený, lepkavý votrelec. A nepomohlo ani keď ste sa tvárili ako sedláci u Waterloo, ani keď ste naznačovali, že sa opäť rozvrieskate ako tur na celé ihrisko. Nič. Maminka a ocino ďalej drhli tou nenávidenou vreckovkou vaše ružové líca.
A tento milý, ale nepríjemný, čistiaci neduh prekonal veky. Robili to rodičia vašich rodičov vašim rodičom, praprarodičia vašim prarodičom, a budete to robiť aj vy vašim deťom. Vídam tie nešťastné detské tváre s ešte nešťastnejšími rodičovskými tvárami, keď chodím cez Kuchajdu pešo z práce domov, a vídam to aj u nás pri baráku na ihrisku, ktoré s kúskom parku zrekonštruovalo Retro a kde sa tlačia desiatky mamičiek s deťmi, pričom zdevastované ihriská s pokrivenými preliezkami, ktorým chýbajú priečky, a so zhrdzavenými hojdačkami, ktorým chýbajú sedátka, a s pieskoviskom posiatym psími honami, zívajú prázdnotou.
