Život je plný zmien. Ľudia okolo mňa menia svoje životy. Niektorí len na takých čiastkových bázach, iní úplne. Nepočujete o nich zopár mesiacov a potom sa dozviete, že sa nachádzajú v inom meste alebo v inom štáte, prípadne na inom kontinente. Človeka môžu k zmene poháňa rôzne dôvody. Vymenujeme si ich zopár: nespokojnosť, túžba po dobrodružstve, “internetová láska“, ktorá už nechce byť len internetová, pracovná príležitosť a kopec iných či už tradičných alebo menej tradičných dôvodov.
Zamýšľam sa nad tým, čo poháňa k zmenám mňa. Musím podotknúť, že moje životné zmeny sú dosť výrazné. Zamýšľam sa, zamýšľam sa a prichádzam na rôzne dôvody, ale len jeden najzákladnejší - sklamanie...
A jedného dňa si pobalím veci, rozlúčim sa s mojimi štyrmi stenami, s chodníkmi sídliska s ulicami mesta, a poberiem sa ďalej...
Jedná veľká vďaka všetkým sklamaniam, pretože ma poháňajú vpred. Nehovorím, že sa bez nich nedokážem udržať na nohách, ale každý kočiš potrebuje občas aj poriadne plesknúť bičom. Určite sa na mojich životných peripetiách nechcem riadiť sklamaním donekonečna. Raz príde chvíľa, keď ho chytím za pačesy a vyhodím cez oceán. Zatiaľ mi však táto pozícia vyhovuje a naberám z nej životnú energiu.
Podskakujem, spievam, krútim sa, milujem, usmievam sa. A jem hot dogy. Mám energiu pre seba a pre ostatných, pretože ma nič nedusí a nezožiera. Myseľ prišla o všetkých svojich démonov v podobe výčitiek. Nedám voľný priechod renesančnej žene v podobe Boccacciovej Pani Plamienky. Nedám voľný priechod krásnej, ale nahlodanej Mata Hari. Ostala som len Ja a moje presvedčenie, že by som raz chcela ochutnať ten svetoznámi borůvkový koláč. Je sladký, kyslý alebo sladko kyslý? Každopádne, dvojakosť chutí nikdy nie je zlá. Dvojakosť chutí mi chutí.
Chcem preletieť až za oceán...
