Už ráno cestou do školy som si v autobuse vypočul komentáre typu ja som to nevedel alebo ja nemám doma nič žlté. Čo už. Ľutujem tých, čo doma nemajú nič žlté. Sú ochudobnení o túto skvelú farbu. Po vstupe do školy sa na mňa usmiali pekné žlté balóniky vo vestibule.
Môj druhý pohľad dopadol na dve nástenky, čo boli po stranách vestibulu. Okrem týchto pár vecí nič nenaznačovalo, že máme žltý deň.
Musím však uznať, že tento deň bol vskutku výnimočný. Nálada profesorov bola na vynikajúcej úrovni a nálada na ešte vyššej. Dokonca aj písomka z matematiky nebola, aj keď sa len preložila.
A ako to dopadlo s obliekaním si žltej? No nerád to konštatujem, ale zhruba tretina až polovica ľudí to totálne odignorovala. Dokonca aj niektorí profesori/profesorky doma žltú nenašli. Škoda, tento prvý deň nebol na tom s farbou práve najlepšie. Uvidíme ako to bude zajtra s oranžovou.
Ale aby som nebol až tak negatívny musím uznať, že sa našlo množstvo ľudí, čo vo svojom šatníku žltú našlo. Boli vskutku kreatívny. Žltá sa objavila v obrovskom množstve variant.
A ako bolo na tom naše stravovanie? Tu tuším trpeli asi najviac tí, čo si každý deň kupujú nezdravé jedlo z bufetu. Verte mi alebo nie, dnes tam nič také nenašli. Nezdravé jedno nahradilo ovocie. Konkrétne to boli pomaranče. Musela to byť skutočne hrôza pre tých, čo si tam prišli kúpiť desiatu. Škoda len, že sa mi nepodarilo sfotiť tieto pomaranče v bufete.
Ako bola na tom jedáleň? Tak tu to nebolo už tak ružové ako v bufete. Nič v zlom, ale bola to taká malá hrôza. To, čo sa pôvodne volalo rizoto bola nakoniec len kôpka ryže poliata nejakými divnými hubami. Našťastie to zachraňoval zeleninový šalát, ktorý bol ako príloha. Polievku ani nespomínam, tá sa podobala na niečo, čo tu radšej nebudem popisovať. Bolo by to len pre silné žalúdky.
Dokonca som sa dozvedel, že na Raymanov týždeň máme aj nejaký ten program. Škoda len, že som sa to dozvedel tak neskoro. Z tých troch rôznych aktivít, čo boli k dispozícii ma zaujala jedine diskusia s americkým diplomatom na tému klimatické zmeny.
Tak takýto bol Žltý deň Raymanovho týždňa. Uvidíme, čo nám prinesie ten ďalší. Ako prílohu prinášam nejaké tie obrázky. Bohužiaľ však toho až tak veľa na fotenie nebolo
