Kto to bol Rayman?
Na úvod mi dovoľte malú zachádzku. Možno nie každý z nás vie, kto to Rayman bol. Pre tých, čo to vedia, to len slúži ku cti. Rayman bol priekopník hneď v niekoľkých oblastiach – v medicíne, meteorológii atď. Jeho najväčším prínosom do pokladnice ľudského poznania bolo asi to, že ako prvý zaočkoval svoju dcéru proti kiahňam. Kiahne boli vtedy riadna pliaga a zabránenie šíreniu tejto choroby bola veľmi významná vec. Zachránili sa tým milióny životov. Napríklad vďaka tomuto počinu už dnes na Zemi nemáme žiadne také nebezpečné kiahne. Úspešne sa nám ich podarilo vyhubiť. Škoda len, že sa nám to nedarí aj s ostatnými chorobami, čo sužujú ľudstvo.
Ak by ste chceli o pánovi Raymanovi vedieť viac, tak máte možnosť si buď stiahnuť prezentáciu o tomto človeku (alternatívny link zde ), alebo sa obrátiť na tetu Wikipédiu či uja Googla .
O čom vlastne Raymanov týždeň je?
Môj názor je takýto (ak s ním niekto nesúhlasí, tak nech ho prezentuje v diskusii):
Raymanov týždeň je obdobie, kedy si pripomíname, po kom je pomenovaná naša škola a o čom vlastne táto inštitúcia je. Pripomíname si a vnímame hlavne to, že naša škola nie je len nejaká obyčajná tuctová škola. (Poznámka: Nemám absolútne nič proti takému typu škôl. Aj takéto sú fajn a majú svoje výhody/nevýhody.) Naša škola má množstvo aktivít. A to doslova. Jeden človek by sa v nich stratil. Ak by som mal všetky tieto aktivity spísať, asi by som sa riadne zapotil. Materiálu by bolo mnoho (možno sa raz odhodlám, pozbieram ho, dám dokopy a ukážem vám ho). Doslova každý si niečo nájde. Môže vás zaujímať čokoľvek, určite si pre seba niečo objavíte. Ste ekologický zameraný ? – Recyklujte spolu so školou, môžete aj vy prispieť svojou troškou. Milujete šport? – Stačí si len vybrať. Stravujete sa nezdravo? – Dajte tomu zbohom, dozviete sa ako zdravo žiť.
Tento týždeň je však aj o atmosfére školy a o jej prístupe. Práve počas neho som si ja napríklad uvedomil, prečo mám túto školu tak rád. Naša škola sa nedá vnímať ako len nejaká nudná inštitúcia, kde prídete, odsedíte si svoje a máte pokoj. Naše GJAR-ko skôr vidím ako jednu veľkú rodinu, kde sa nikdy nenudíte. Atmosféra tu nie je vojenská a diktátorská, ale priateľská a vskutku zaujímavá. Naši profesori nie sú len ufrflaní a večne nepriateľskí ľudia, ale sú to milí zábavní a veľmi obetaví, skutoční učitelia. Sú to ľudia, ktorí učenie neberú ako povolanie, ale skôr ako poslanie. Vďaka nim je práve táto škola taká výnimočná svojou atmosférou. Musím skonštatovať, že som na GJAR-ku ešte nenašiel profesora, ktorý by, ak nepočítam ťažké chvíľky, ktoré máme každý, robil niečo, čo môžeme vidieť v každom filme o školskom prostredí.
Práve toto všetko som si za tento týždeň uvedomil. To množstvo vecí, ktoré sa za ten týždeň odohrali, sú celkom zaujímavé. Dokonca ani ja sám neviem, či som zachytil všetky. Proste stereotyp dostal označenie osoba nežiaduca a začala zábava.
O čom teda bol Raymanov týždeň? – No predsa o nás.
Ako sa týždeň začal?
Uznávam, tento pozoruhodný týždeň nezačal práve najlepšie. Množstvo ľudí sa asi ešte len vtedy spamätalo, že sa niečo také deje. (Netvrdím, že nie som medzi nimi.) Preto bol pondelok tak troška menej výrazný. Keď sa však zamyslím po celom prežitom týždni, tak to vlastne bolo také malé ticho pred búrkou. Môj predchádzajúci článok bol písaný trocha jemne v časovej tiesni, takže možno nebol až taký kvalitný. Čo už. Človek je tvoj omylný. A ja som človek.
Utorok – oranžový deň
Práve v tento deň to celé vypuklo. V balónikovom rade vo vestibule nám pribudla oranžová k radu žltých balónikov. Niektorí to roztočili v duchu hesla „keď bláznivo, tak už poriadne“. Vynaliezavosť stála za to. Našlo sa totiž pár kúskov, ktorí vybrakovali autá svojich rodičov a navliekli sa do reflexných viest. Alebo si privlastnili sprej s oranžovou farbou a zmenili imidž vlasov.
Utorok bol takisto aj Dňom Zeme, takže sme sa dozvedeli kopu vecí k tejto téme. Ja osobne nie som veľmi zbehlý v tejto oblasti, ale týchto, čo to zaujímalo, sa v tom museli riadne vyžívať. Uskutočnila sa výstava plagátov a vraj nejaká rozhlasová relácia. Túto informáciu však nemôžem ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Ja som žiadnu nepočul, alebo si ju nepamätám.
V tento deň sme však my v triede mali asi najlepší dejepis v histórii našej triedy. Verili by ste tomu – informatická trieda má dejepis v multimediálnej učebni. Proste nádhera. Na tejto hodine sme sa dozvedeli niečo o Raymanovi a popustili uzdu svojej kreativity.
Vrcholom dňa bol obed v jedálni. Na obed bola netypická treska s niečím, čo sa nápadne podobalo syru s bylinkami. Tento mimoriadne netypický obed (priznávam sa, že som ho v našom jedálničku ešte nikdy nevidel) zožal veľmi zmiešané reakcie. Mne osobne to aj celkom chutilo, určite to bolo lepšie než tie „jedlá“, čo nám robia cez bežný týždeň.
Streda – červený deň
Streda sa niesla v znamení červenej. Keď vezmeme do úvahy, že žltá a oranžová nie sú veľmi bežné farby, tak červená bol úplne iný prípad. Zrazu som si pripadal na chodbe ako červená krvinka. :-)
Streda bol Raymanov deň, čoho hlavným dôkazom bolo to, že počas celého vyučovanie vo vestibule o ňom bežala prezentácia. Troška neskromne sa pochválim, že jej (spolu)autorom som bol ja. Takže všetci tí, čo predtým tvrdili, že o Raymanovi nič nevedeli, sa mohli teraz poučiť.
Zaujímavým spestrením dňa bola rozhlasová relácia Rádio Rayman. Mňa zastihla uprostred matiky tesne po písomke. A zastihla ma práve v ideálnom čase, perfektne zdvihla náladu. Mohli sme počuť dokonca samotného Raymana. Prestal na chvíľku hrať golf so Štúrom a prišiel sa na nás pozrieť. Celá relácia bola veľmi zaujímavá a precízne spracovaná.
Hneď po blízkom stretnutí s Raymanom nasledovala zábavná matematika. Musím uznať, že skutočne stála za to a bolo to pekné spríjemnenie si matematiky. A hlavne to bol oddych od tých vecí, čo berieme. Dokonca sa mi aj podarilo pár úloh vyriešiť.
Keďže máme na našom gymku množstvo talentovaných ľudí, tak ich veľmi radi prezentujeme. Tak sa stalo aj počas veľkej prestávky, keď sme si mohli vychutnať koncert našich talentov. Nejaké fotky môžete nájsť aj vo fotogalérii.
Štvrtok – modrý deň
Deň v modrých farbách bol jednoznačne najúspešnejší. Modrou sa to len tak hmýrilo. Veď aj prečo nie, je to jednoznačne najobľúbenejšia farba na našom gymku.
Ohľadom prezentácií sa pokračovalo v nastúpenom trende. Tentoraz sme mohli vidieť prezentáciu k téme šport. Teda, ak som to správne zazrel.
Keďže na našej škole sú prezentácie v kurze, tak boli aj na geografii. Myslím, že sa vskutku vydarili. Pre všetkých tých, čo v stredu nemali šancu zazrieť koncert vo vestibule, tu cez veľkú prestávku bola exkluzívna repríza. Pri tom, ako som za započúval do hudby, mi napadla jedna vec. Počas tohto týždňa sme mali zápis na škole. Viem si živo predstaviť, ako príde náš budúci študent alebo aj hocijaký iný návštevník do školy a uvidí všetok ten „randál“. A tým nemyslím len tú hudbu. Človek neznalý veci by v tom musel mať teda riadny chaos. Možno by mal aj pocit, že prišiel do blázinca. No, do určitej miery by mal pravdu. :-)
V rámci Raymanovho týždňa sa vo štvrtok poobede konalo predstavenie divadla. Avšak, nie hocijakého. Bolo to bábkové divadlo. Možno to aj vám vyrazí dych ako mne, ale ja som si povedal, že bábkové divadlo pre mňa určite nie je. Bábkové divadlá som radšej prenechal menším deťom ako som ja. Inač mám divadlo veľmi rád. Aká však bola sranda, keď som sa dozvedel, že na takéto niečo idú aj naši profesori. Žeby som ja nepochopil takého umenie? Možno. Je to celkom reálne. Alebo žeby sa chceli profesori vrátiť do detských čias? Aj to je možné. Avšak podľa mňa je pravda niekde, céééélkom inde. A to vie možno len ujo Rayman. :-)
Piatok – zelený deň
Posledný týždeň Raymanovho týždňa bol tu. Verte tomu, alebo nie v našej triede bol každý v zelenej. Do akej miery za to mohol Raymanov týždeň, to neviem. Viem, však to, že v tento deň bol predmet geografia celkom výnimočný. Naša pani profesorka sa usadila do lavice a namiesto seba postavila dvoch dobrovoľníkov. Títo mali odučiť hodinu. Či to bola príprava na ich budúce povolanie, neviem, ale odučiť hodinu bola určite makačka. Aspoň vedia, že učiť nie je ako med lízať.
Najväčšou srandou však bolo, že títo dobrovoľníci boli učiteľmi doslova. Tým pádom aj skúšali. A skúšali všetkých, čo neboli v zelenom. No ale aj tu to dobre dopadlo a videli sme happyend.
Aj v zelenofarebný piatok sa pokračovalo v tradícii koncertov cez veľkú prestávku vo vestibule školy. Tentokrát nám zanôtili naši najmenší. Naši malí prímani nám zaspievali jednu veľmi peknú pesničku. Vo fotogalérii môžete nájsť o tom nejaké fotky. V piatok bola tak isto otvorená vernisáž eurobankoviek – fotky nájdete tiež vo fotogalérii.
Raymanov týždeň – záver
Tak takýto bol Raymanov týždeň. V niečom sa vydaril, v niečom sa nevydaril. V každom prípade, mne sa veľmi, ale veľmi páčil. Bolo to niečo netypické a zábavné. Som rád, že na našom gymku sa takéto bláznivé nápady pestujú. Aj keď jedno vylepšenie na tento týždeň by som mal. Mohlo by sa zaviesť pravidlo, že počas tohto týždňa sa nepíšu žiadne písomky. To by som si potom tento super týždeň užil viac. Ale aj takto bol vynikajúci.
Najvtipnejšia výzdoba triednych dverí.
Takže táto súťaž prebiehala počas celého týždňa. Práve jedny dvere však mali vyhrať. Ja som si dovolil všetky dvere sfotiť a prinášam vám tu defilé týchto všetkých dverí. Musím uznať, výzdoby boli skutočne nápadité a rôzne. Niekoľko sa mi ich veľmi páčilo. Ktoré to však boli, vám neprezradím. Len tak pre srandu, skúste v diskusii dole pod článkom napísať, ktoré dvere sa páčili práve vám. Uvidíme, či sa zhodneme s členmi poroty, ktorá mala tieto dvere vybrať. Takže ktorá výzdoba dverí sa vám páči najviac? Všetky fotky nájdete dole pod týmto článkom za fotogalériou.
Môj Raymanov týždeň
Možno si niektorí všimli, že ja osobne som počas týždňa práve najlepšiu náladu nemal. Pre mňa osobne bol tento týždeň najhorší/najsmolnejší v tomto polroku. Jedným dychom však dodávam, že to s Raymanovým týždňom asi nemá nič spoločné. Aj keď jemné podozrenie padlo na zdravú stravu v jedálni, nakoniec bola očistená. Veď v piatok boli dukátové buchtičky. :-)
Čo sa týka mňa, tak som mal skutočne smolu, čo sa pokaziť mohlo, to sa pokazilo, čo malo vyjsť, nevyšlo a ešte k tomu ako čerešnička na torte som si prekonal odpornú chorobu. Takže, ak ste ma počas Raymanovho týždňa zahliadli mimo nálady, tak to nebolo týždňom samotným. Bola to proste smola. Ja osobne to hádžem na zlú konšteláciu hviezd.
Úplne na záver:
Ak som na niečo v tomto článku zabudol, tak sa dopredu ospravedlňujem – mohlo sa stať, že mi niečo uniklo.
FOTOGALÉRIA:
Celú galériu si tiež môžete vo väčšej kvalite stiahnúť ZDE .
GALÉRIA VÝZDOB DVERÍ:
Celú galériu vyzdôb dverí si tiež môžete vo väčšej kvalite stiahnúť ZDE .
Ako autor by som sa rád poďakoval profesorke Mgr. Lucii Sekáčovej za pomoc pri korekcii tohto obrovského mega článku. Za túto pomoc jej patrí moja úprimná vďaka. Ďakujem.
Autorské práva na fotografický materiál v tomto článku sú vyhradené. Akékoľvek použitie častí alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie fotografií akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom bez povolenia autora je zakázané. Autor na žiadosť, súhlas obratom vydá, stačí požiadať.
