Je o mne celkom dobre známe, že ja a fyzika sa nemáme celkom radi. Teda toto platí aspoň pre tú školskú fyziku. 13. marec 2008 bol dňom, kedy sa tento projekt udial. Išlo vlastne o to, že skupina vedcov, učiteľov a podobných nadšencov chcela/chce spopularizovať takúto fyziku aj medzi nami bežnými ľuďmi. Síce som nejako presne nesledoval ako sa to k nám dostalo, ale viem, že to začalo v CERNe a u nás to zastrešovali košické univerzity – TU a UPJŠ a Prešovská univerzita.
Svet kvarkov a leptónov – hovoria vám niečo tieto slová. Mne tiež nič nehovorili, kým som sa to nedozvedel práve vďaka tomuto všetkému. Už keď som ráno sedel v autobuse vedel som, že ma čaká dlhý a zaujímavý deň. Presne tak sa aj stalo. Za celý ten super deň vďačíme hlavne našej profesorke fyziky, ktorá sa obetavo ponúkla, že tam s nami pôjde. Za to všetko jej patrí veľká vďaka.
Všetko sa to odohralo v priestoroch Prešovskej univerzity. Ráno sme začínali v Univerzitnej knižnici. Po nutných organizačných pokynoch to celé začalo. Technika pracovala na plné obrátky, naše mozgy pracovali na plné obrátky (česť výnimkám), proste začínalo sa zostra.
Prvou z troch prednášok bola prednáška na tému Pohľad do mikrosveta. Táto prednáška bola vskutku zaujímavá. Dozvedel som sa kopu vecí, ktoré som pred tým nevedel a nemal sa šancu naučiť sa v škole. Vedeli ste napríklad, že stačí 84-krát rozrezať jablko na polovicu a máte atóm? Tu som sa konečne aj dozvedel, čo sú to kvarky a leptóny. Táto prednáška bola až tak zaujímavo spracovaná, že nám vybila dych. Napriek tomu to stálo za to.
Potom nasledovala krátka pauzička, aby sa naše mozgy zregenerovali a fičalo sa ďalej. Tu by som rád poznamenal, že strava za celý deň bola znamenitá. O naše žalúdky bolo postarané veľmi dobre. Samozrejme preto, aby nám to dobre myslelo. :-)
Po doplnení energie nasledovala prednáška, ktorá sa mi páčila jednoznačne najviac. Názov bol mimoriadne výstižný – Večné otázky. Dozvedeli sme sa napríklad, či je vesmír nekonečný alebo či je hviezd nekonečne veľa. Už v minulosti som sa celkom vesmírom zaoberal, ale práve tu som sa dozvedel niečo, čo som pred tým nevedel. Z tohto pohľadu to bolo pre mňa úžasne prínosné. Ujasnil som si niekoľko vecí ako napríklad: vesmír je ohraničený, ale nekonečný, otvorený, euklidovský a rozpína sa so zrýchlením.
Konečne som sa napríklad dozvedel, či existujú iné vesmíry a aké by mohli byť. (Samozrejme boli to len vedecké teórie, ktoré kupodivu zatiaľ ešte nikto neoveril.) Najviac ma asi však zaujímala otázka, či je niekde vo vesmíre život. Aj tomuto sa venovala táto prednáška. Zistenie je celkom prekvapujúce. Keďže predpokladáme, že zákony platia vo vesmíre všade rovnako a boli by splnené všetky podmienky pre život (o pravdepodobnosti sa tu radšej nebavme :-) ), tak nastane problém dôkazu. Ak aj niekde vo vesmíre život existuje (a môže byť zo všetkých koncov časovej roviny t.j. z čias dinosaurov alebo civilizácie storočia pred nami), tak my ho zatiaľ nevieme zachytiť. Nevieme ho dokázať. Nevieme s ním komunikovať. Tým, že ho nevieme zachytiť sa v podstate nedozvieme, či niekde naozaj existuje, tým pádom pre nás v podstate neexistuje. Zaujímavý záver, že? :-)
Tretia prednáška nás uviedla do problematiky detektorov a urýchľovačov, ktoré sa používajú v CERNe. Mňa osobne nejako táto prednáška nezaujala. Bola síce zaujímavá, avšak občas som si musel dávať pozor, aby som sa dokázal sústrediť. Tým však nechcem znižovať výkon prednášajúcej. Ten bol celkom dobrý.
Keď tretia prednáška skončila dosť ľudí sa asi potešilo, nasledoval totiž obed. Ten bol v univerzitnej jedálni. No a po obede nasledovali cvičenia. Tu sme si overili naše už nadobudnuté poznatky z predpoludnia. Pracovali sme s reálnymi dátami z CERNu. Dokonca sme boli aj veľmi úspešní.
Po cvičeniach prišiel minikvíz, ktorý nás mal pripraviť na ten neskorší priamo od CERNu. Vzhľadom na to, že ja akosi kvízy nemám rád, tak som si to veľmi neužil. Naopak, niektorí moji spolužiaci áno. Mne sa na tom všetkom páčila len tá technika. Skutočne bola na celkom špičkovej úrovni. A myslím, to celkom vážne a bez irónie.
Potom to prišlo. Naživo sme cez internet sme sa spojili s CERNom a partnerskými školami. Nadiktovali sme namerané dáta jednej celkom peknej vedkyni z CERNu. Síce mi trošku nesedel jej prízvuk, ale vynahradzovala to inými prednosťami. (Myslím, tým milý úsmev a príjemnú náladu :-) ) Po tom, čo sme si pokecali náš video prenos čakal už spomínaný kvíz. Práve tu vidím veľký nedostatok celého dňa. Otázky boli dosť „od veci“ a zvláštne formulované. (Občas sa rozchádzali naše poznatky s poznatkami CERNu.) Tomu potom nasvedčovala aj naša úspešnosť. V ostrom kontraste sú výsledky Talianov z partnerských škôl. Konkrétne boli z Ríma a Pizi. Na moje veľké prekvapenie väčšina z nich (rozumej nad 90%) mala úspešnosť výbornú (rozumej 100%). Ako veľmi prítomní profesori v Taliansku ich zverencom pomáhali to neviem, ale dosť pochybujem, žeby ich zverenci boli až takí geniálni. Moja mienka o Talianoch (rozumej školstvo atp) dosť utrpela a klesla. Slovensko možno občas nie je naj, ale bojuje čestne a poctivo.
Po kvíze nasledoval už vlastne koniec. Dostali sme certifikáty a pamätné CDečká, vyplnili dotazníky a hor sa domov. Veď už bolo na čase. Hodinky odbíjali šesť hodín večer.
Môj dojem z celého dňa je aj tak veľmi pozitívny. Neľutujem ani sekundu, čo som tam strávil. Dozvedel som sa mnoho nových vecí a rozšíril si svoje poznatky. Tento projekt/podujatie (alebo ako to nazvať) sa mi veľmi páčil a som rád, že sa niečo také deje aj na Slovensku a na našej škole.
