Asi najznámejšie sčítanie ľudu sa vyskytuje v Biblii. Vtedy chcel cisár Augustus vedieť aké má zdroje v ríši na ďalšiu expanziu. Neviem si predstaviť väčší prejav nadradenosti moc než keď každému človeku priradíme číslo. Augustus svojich poddaných bral len ako čísla, ktoré mohol využiť na to, aby spravoval svoju ríšu lepšie. Vymizla tak individualita každého jedného človeka.
Štát by mal slúžiť občanom a nie naopak. Bohužiaľ často sa deje, že štát slúži tým, ktorí chcú riadiť spoločnosť. Preto má štát občas tendenciu správať sa neprimerane. Ako úchylák vtedy, keď sa mi šmátra vo vrecku, inokedy strašne drzo, keď mi lezie pomaly do postele a pýta sa ma otázky, ktoré sa ma môžu opýtať len moji najbližší priatelia, ktorým dôverujem.
Štát sa nás dokopy bude pýtať 52 otázok na troch tlačivách. Väčšina bude vypĺňať len to prvé s údajmi o svojej osobe. Niektoré otázky si štát môže zistiť aj sám, ibaže je na toľko neschopný, že nevie prepojiť svoje databázy. Preto otravuje ľudí, aby špinavú robotu urobili za neho. Napríklad taký daňový úrad by vedel štatistickému úradu poskytnúť celkom veľa údajov. Tu by sa tak vyriešil problém toho, kde majú ísť podiely z dane z príjmov.
Niektoré otázky sú fakt neprimerané, napríklad vzťah medzi členmi rodiny. Celkom by ma zaujímalo na čo potrebuje štát vedieť aký ja mám s kým v rodine vzťah? Podobne je to s postavením v zamestnaní, kde sa uvádza aj zamestnávateľ. Chudáci tí, čo sú konatelia nejakej eseročky, majú skutočne zaručenú anonymitu. A na čo potrebujú úradníci vedieť rok uzavretia manželstva alebo počítačovú znalosť sa už radšej ani nepýtam.
Veci ako vzdelanie, miesto bydliska a pohlavie si tiež vie štát zistiť z databáz, ktoré už má. V kampaniach pred sčítaním obyvateľstva sú populárne najmä kolonky národnosť a vierovyznanie. Priznám sa tu už absolútne vôbec nerozumiem na čo je štátu vedieť akého boha ja (ne)vzývam? Ak je odpoveďou, že štát podľa toho dotuje cirkvi, tak je na to jednoduchá odpoveď. Vysať z cirkví štátny jed a nechať ich aby sa od štátu odlúčili. Boli by tak samostatné, slobodné a ovplyvňované len svojimi členmi.
Najhoršie na tomto celom sčítaní je, že zákon priamo direktívne prikazuje všetkým obyvateľom Slovenska sa sčítania zúčastniť. Musia vyplniť údaje „ÚPLNE, SPRÁVNE, PRAVDIVO A VČAS,“ ak by si túto povinnosť nesplnili, tak by to bolo porušenie zákona. Skutočne nenávidím, keď ma náš neschopný štát do niečo núti. Najmä ak je to zbytočná vec, ktorá mu vlastne lepšie pomôže ovládať môj život. Našťastie za porušenie zákona nie sú žiadne sankcie (štát vo svojej arogantnosti na to zabudol, predpokladal, že všetci budú poslušní). V tomto to majú horšie v Česku, lebo tam už sankcie v zákone boli uvedené. Preto sa tam rozbehla kampaň, aby ľudia dotazníky vyplnili, no napísali by tam bludy typu Eskimák alebo Jedi.
Celá táto paráda nás bude stáť 30,6 milióna eur, čo je skoro 1 miliarda starých neexistujúcich slovenských korún. Všetky tieto peniaze pôjdu na to, aby sme zistili veci, ktoré už vieme, a opýtali sa otázky nepríjemné pre ľudí, z ktorých aj tak nič nebudeme mať. Výsledky zo sčítania obyvateľstva budeme vedieť o tri roky v marci 2014. Vtedy už budú na Slovensku dávno zmenené podmienky (viď napríklad kríza z minulých rokov ako rýchlo tieto podmienky menila) a údaje zo štatistiky budú nepoužiteľné. Len tak pre porovnanie ostatné referendum nás stálo 8 mil eur (pre toľkých ľudí vyhodené peniaze) alebo na podporu investície Honeywell v Prešove šlo okolo 19 miliónov eur. V časoch, keď štátny rozpočet musí šetriť vyhodíme von oknom 30 miliónov eur, lebo nám to nakázali nejakí eurobyrokrati, aby mohli lepšie centrálne naplánovať naše životy. To smrdí skrytým socializmom.
Štatistický úrad v kampani na svojich billboardoch argumentuje napríklad tým, že po sčítaní budeme vedieť, kde presne postaviť nemocnicu. To je jednoznačný akt centrálneho plánovania. Prečo to nenecháme na ľuďoch? Dajme im moc vybrať si nemocnicu, ktorá sa im páči a o ktorej si myslia, že je kvalitná. Ak necháme ľudí, aby si v konkurencií nemocníc vybrali tú svoju, tak nekvalitné nemocnice samé zaniknú a prežijú len tie, ktoré budú vedieť reagovať na konkurenčné prostredie a budú sa zlepšovať. To pomôže zlepšiť súčasnú kvalitu nemocníc a nebudeme k tomu potrebovať ani sčítanie obyvateľstva. Ak bude súkromný podnikateľ cítiť príležitosť, tak si ju sám nájde, rozbehne a ak sa mu bude dariť tak za to vezme zisk (ak sa mu nebude dariť má smolu a o svoje peniaze príde).
Keď si pozriete webstránku scitanie2011.sk, tak tam objavíte vskutku zaujímavé čítanie, napríklad: „Zapojiť sa do sčítania znamená zanechať generáciám, ktoré prídu po nás, správu o tom, ako sme žili my, ich predkovia.“ Myslím si, že naši predkovia budú presne vedieť ako nezodpovedne sme žili. Zanecháme im tak zadĺženú krajinu, že ešte aj ďalšie generácie ich potomokov budú splácať naše dlhy. To bude obraz, ktorý im o nás zanecháme. Vôbec nebudú potrebovať nejaké sčítanie ľudu. Myslím si, že lepšie by bolo neminúť peniaze na takéto zbytočnosti a ušetriť ich a vďaka tomu znížiť dane alebo štátny dlh. Ak by sme ich nechceli ušetriť, tak ich ešte vždy môžeme investovať do dlhodobej infraštruktúry ako napríklad školstvo, zdravotníctvo, doprava atp.
Čo teda urobím so sčítacím formulárom, keď ho dostanem? Nad tým som veľmi dlho rozmýšľal. Nevyplnenie formulára alebo jeho neprevzatie (chudáci tí, čo budú v tom čase odcestovaní) by bolo porušenie zákona. Preto ho vyplním podľa seba. Aj keď cítim v kostiach, že sa začínam silno identifikovať s Eskimákmi. Páči sa mi ich štýl života, keď sa spoliehajú len na seba a svoju rodinu. Na nikoho ďalšieho, ani len na štát. A dokážu aj tak prežiť.
Odkedy sa v Česku toľko hovorí o vyznaní Jedi, tak som zistil, že pozorujem na sebe tendencie konvertovať práve na toto náboženstvo. Cítim, že moje konvertovanie prebehne niekedy koncom mája. Aj keď štát absolútne nič nie je do toho čomu ja verím alebo nie. Je to moja súkromná vec.
Čo odporúčam urobiť ľuďom? Nuž nepoviem vám, čo by ste tam mali vyplniť, lebo by to bolo navádzanie na porušenie zákona a stavím sa, že to je tiež nejaký zločin. Hlavné, čo chcem od ľudí je, aby si uvedomili koľko nás to bude stáť. Zistíme nepotrebné informácie, len na to, aby niekto vedel lepšie riadiť a kontrolovať naše životy, centrálne naplánovať ekonomiku a ďalšie podobné veci. Cítite sa snáď ako ľudia, ktorí nevedia narábať so svojím vlastným životom?
