Socialisti sú tu s nami už od nepamäti. Ja ich budem v tomto článku oslovovať pojmom socialisti, aj keď oni si často dávali rôzné mená, aby tak zakryli svoje činy a mohli sa vydávať za opäť niečo nové. Všetko to začal Platón so svojimi myšlienkami komunizmu. Áno, ujo Marx nebol prvý komunista, Platón ho o niekoľko tisícročí predbehol. Platón však chcel komunizmus len pre najvyššie aristokratické vrstvy. Ďalšími podobnými bláznami boli utopickí socialisti na čele s Thomasom Moreom. Najviac však myšlienky kolektívnych systémov rozvinul Karl Marx. Zjavne sa ako člen aristokracie nudil, tak si dal záležať, aby to čo najlepšie premyslel a aby to na prvý pohľad dávalo zmysel. Najmä jednoduchému robotníkovi, ten sa totiž ovláda najľahšie (nemá vzdelanie, aby odporoval tak agresívnym myšlienkam).
Samozrejme ujo Marx nemohol byť posledný a tak sa myšlienky kolektivizmu ujal ujo Lenin a neskôr ujo Stalin. Nechcem tu dávať prednášku z histórie, ale všetci vieme, ako zle táto etapa ľudskej histórie dopadla. Trochu neskôr sa kolektivisti zrecyklovali do socialistov a tu opäť začali hlásať svoje myšlienky. Keď zistili, že v postkomunistických krajinách predsa len dosť veľa ľuďom záleží na slobode, tak sa znova premenovali. Tentokrát použili pojem sociálni demokrati.
Čo je najväčší problém u socialistov? Majú radi moc. Čim viac moci majú, tým sa cítia lepšie. Je to ich droga, úchylka a zmysel života. Veľmi radi kontrolujú a rozhodujú. Samozrejme nie len za seba. Najlepšie za ostatných a čím je ich viac, tým im to dáva väčší pocit dôležitosti. Najradšej však majú len seba. Vlastne majú radi len seba a nikoho iného. To im bohužiaľ nebráni, aby si namýšľali, že práve oni sú tí vyvolení, ktorí vedia, čo je najlepšie pre ľudí.
Ja to všetko bohužiaľ nechápem. Totižto nechápem ako môže niekto iný okrem mňa (rodinu nepočítajme) vedieť, čo je pre mňa najlepšie. Ja sám sa viem rozhodnúť na základe len mne známych zážitkov z môjho života, čo je pre mňa najlepšie. Len ja sám sa viem rozhodnúť, kde použijem a umiestním svoje peniaze. Som rád, ak o svojom živote môžem rozhodnúť ja sám a môžem si vybrať z čo najviac možných alternatív.
Presne toto všetko mi bohužiaľ socialisti nedoprajú. Len ich ideológia, len oni a ich centrálni plánovači vedia najlepšie, čo je vhodné pre človeka a ekonomiku. Myslia si, že oni so svojimi rozhodnutiami sú lepší než tisíc rozhodnutí od jednotlivých ľudí. Arogantne si namýšľajú, že oni a ich plánovači dokážu myslieť lepšie než všetci ľudia dokopy. Často sa vyhovárajú, že musia prostých ľudí chrániť, lebo ich vzdelanie nestačí na žiadne rozhodnutie. Bohužiaľ, nikde som nevidel činy nejakého socialistu, ktorými by sa snažil zlepšiť vzdelanie svojich voličov tak, aby vedeli rozhodovať sami. Pre socialistu je totiž vzdelaný človek nočnou morou, lebo už neverí jeho propagande.
Pravda je nesmierne krutá. Socialisti radi kontrolujú, lebo chcú zabezpečiť blahobyt sebe a svojim spriazneným ľuďom. Preto napríklad presadzujú štátne vlastníctvo podnikov, lebo tam vedia kontrolovať toky peňazí. Preto sa boja súkromníkov, lebo tí vedia zabezpečiť potreby ľudí kvalitnejšie. Socialisti ako o život radi propagujú rôzne dávky, príspevky alebo aj štátny dôchodkový systém. Potrebujú, aby sa ľudia cítili od nich závislí a aj naďalej ich podporovali.
Borgovia je fiktívna rasa zo seriálu Star Trek. Je to rasa s kolektívnou inteligenciou združenou v spoločenstve, v ktorom je myseľ každého jedinca podriadená spoločnej mysli. V tejto rase je individualita každého jedinca úplne potlačená a ten sa musí absolútne podriadiť svojim vládcom. Borgovia nových členov do svojej rasy získavajú asimiláciou. Začlenia ho do svojho spoločenstva a potom už existuje len blaho Spoločenstva, ktorému sa musí podriadiť. Čo povedia vládcovia rasy (v tomto prípade kráľovná) to je najdôležitejšie, všetko ostatné je irelevantné. Kolektívne vedomie tejto rasy je podľa mňa strašná vec, neexistuje tu žiadna sloboda jedinca a nemá právo sa rozhodovať samostatne. Je mu povedané, čo je najlepšie a on to nemá spochybňovať.
V čom sú socialisti ako Borgovia? V prvom rade v sile a v druhom rade v schopnosti asimilácie. Socialisti sú schopní svoje myšlienky podať tak prefíkane a zákerne, že človeku dávajú zmysel a začína im veriť. Takto ho postupne socialisti asimilujú a už mu len hovoria, čo je dobré podľa nich pre neho a čo je dobré pre spoločnosť. Jednotlivec sa len stáva maličkým článkom spoločnosti, ktorá je riadená centrálnymi autoritami a len tieto autority vedia, čo je pre jednotlivca správne. Žiadna sloboda alebo individualita. Čo ak centrálna autorita nemá pravdu a mýli sa? Proste nemá, centrálna autorita má podľa socialistov vždy pravdu, aj keď robí presný opak, ako napríklad nepomáha bežným ľuďom, ale svojim spriaznencom.
Socialisti sa nepozerajú na obete, ktoré musia ľudia podstúpiť, aby docielili ich plány. Našťastie tu máme slobodu. Táto vlastnosť je hlboko v ľuďoch zakorenená a ani storočia nepomohli socialistom, aby ju vymazali. Každý človek podvedome cíti slobodu a vie, že je najdôležitejšia. Možnosť sa slobodne rozhodnúť alebo slobodne nakladať so svojím majetkom je to, čo determinuje úspešnú spoločnosť. Nikto na tomto svete totiž nedokáže rozhodovať za tisíce ľudí. Ak sa o to pokúsi, tak vždy zákonite urobí niekde chybu. Práve sloboda doteraz vždy zastavila socialistov a nedovolila im získať absolútnu moc. Socialisti sa bohužiaľ vyvíjajú a po každej historickej recyklácií sú stále rafinovanejší. Proces asimilácie neustále zdokonaľujú a zlepšujú.
Ja si svoju slobodu mimoriadne cením a nikdy sa jej nevzdám. Stále budem mať problém, ak bude niekto chcieť kontrolovať a ovládať môj život. Preto sa nesmieme svojej slobody nikdy vzdať a nepodľahnúť ľúbivým rečiam socialistickej asimilácie.
