Prenás nematurantov to bol v podstate celkom príjemnýdeň. Prišli sme, videli sme , rozlúčili sme sa. Rozlúčkaso štvrtákmi patrí na našom gymku už k tradícii.Vždy sa koná tesne pred akademickým týždňom.Máme možnosť vidieť to najlepšie zo stužkovýchobohatené o ďalšie nové veci.
Jeráno (teda ako pre koho :-) ), 10 hodín a my už sedímenachystaní v prešovskom PKO. Ako vždy sa nezačína načas. To je ďalšia tradícia, ktorá sa poctivododržuje. No, ku podivu meškanie nie je až také veľké.Hneď na začiatok sme sa dozvedeli ako ťažko sa rodímaturitné vysvedčenie. Z akých veľkých bolestía odriekania príde ma svet. Život študenta pred maturitounie je (ne)ľahký.
Musímuznať, že program bol mimoriadne pôsobivý. Niektoréveci sa mi celkom páčili a niektoré ani veľmi nie.Tak napríklad tance hneď na úvod bol perfektné,najmä kostýmy. Mne osobne sa najviac asi páčilivšetky tanečné vystúpenia. A to hlavne kvôlitomu, že pri všetkých ostatných občas nebolo dobrerozumieť. Myslím si však, že práve všetky tietovystúpenia ukázali silu gjarkovskej duše. Štvrtáciukázali, prečo majú túto školu radi a o zábavubolo postarané. Niektoré šou v našich televíziáchsa môžu skryť.
Potomprišlo to najlepšie. Samotná rozlúčka s našimimaturantmi. Ich čas na gymku už bol zrátaný. Škodalen, že pri tom nebol najväčší študent našej školy– náš riaditeľ. Teda takto, aj keď je nášriaditeľ superman a dokáže obrovské množstvo vecí,tak jednu vec nedokáže. Nedokáže zanedbať svojepovinnosti. Poctivo si ich plní. A to je dobre, veď predsaniekto musí „pozháňať“ náhrady za tých,čo odchádzajú. Pracovné povinnosti sú užraz také. Avšak riaditeľ má aj svoje zástupkyne,na ktoré sa môže spoľahnúť a tak je všetko vpohode.
Vzhľadomna to, že sa išlo abecedne tak prvou triedou, ktorá sarozlúčila bola áčka. Ich triedny profesor to skutočnerozpálil ako sa patrí a neostal svojej povesti ničdlžný. Takúto zábavnú rozlúčkusom už dlho nezažil. Bol to práve tento profesor, ktorýsi dovolil zaspomínať na to ako kedysi sedel s prvákmihore na balkóne. (Ja osobne som túto spomienku nazvalbalkónový efekt.) Najlepší z najlepšíchdostali za svoj prínos škole ocenenie v podobe trička.Gjarkovského trička – prosím pekne, toto tričko jetak cenné, že je hriechom si ho, čo i len obliecť.
Taktosa postupne rozlúčilo všetkých pät maturitnýchtried. Rozdali sa tričká, spomínal sa balkónovýefekt. Proste rozlúčková atmosféra ako sapatrí. Táto akcia opäť potvrdila, prečo mámtak našu školu rád. Nefungujeme len systémom sedímv lavici a učme/učte sa. Ľudí, s ktorými som vkontakte denno-denne spoznávam aj z iného uhla. Nechžije gjarkovská rodinka. Viva la Academia.
Nakoniecuž nasledovali len hymny. Prvou nekorunovanou bola hymna našejškoly - Můj učiteli. Túto pieseň je možné počuťsnáď pri každej akcii. Vyjadruje presne to, čo má.Dobrý učiteľ je ako soľ nad zlato. Dobrý učiteľ je tonajlepšie, čo vás môže stretnúť počasštudentského života. A maturanti to vedeli. Takže savšetkým našim učiteľom srdečne poďakovali. Každýučiteľ dostal kvietoček na znak skutočnej vďaky.
Druhoubola hymna nás – študentov. Práve tátopieseň to celé ukončila a uzavrela. Ja som len so smutnýmpovzdychom povedal kolegovi, čo sedel vedľa mňa, že o rok to čakáuž aj nás. Ďalšími na odstrel sme my.
Somveľmi rád, že naša škola sa odlišuje od ostatnýchpráve týmto. Práve tým, že sa nesnažíbyť len školou, ale aj niečim viac. Práve pre toto všetkosi myslím, že naše gymko je najlepšie v našom malebnommestečku (POZOR: subjektívny názor).
