S veľkými očakávaniami som išla po predchádzajúcom pozvaní na fínsky vojnový film- o druhej svetovej vojne. Pozerá sa vo Fínsku každý rok 6.12. o 13:00..či ako..Deň nezávislosti Fínska. ..Asi pre veľký národný úspech existuje aj novšia, farebná verzia... To bola neskutočná nuda! Bol síce z roku 1955, ale zato, napriek tomu, že tam neboli okrem odtieňov sivej žiadne farby, mohol byť aspoň aký- taký dej...Občas vtipný šplech, ale bolo to ako video z táborenia v prírode... Na Youtube sa dá nájsť video, ktoré vtipne opisuje vojnové vyčíňanie v Európe. Teda vtipná je až časť zo Švédska, ktorá začína vetou po predošlých snímkach z bojov v iných častiach Európy „ Medzitým vo Švédsku...." A ľudia hrajúci ping-pong (http://www.youtube.com/watch?v=F6FEzGJjgrs&NR=1)
Potom mi už bolo jasné, prečo prebiehala debata v reštaurácii v uvoľnenej a kamarátskej medzinárodnej atmosfére, avšak predsa len s pár škandalóznymi poznámkami od Švédov a Fínov tak, ako prebiehala. Že výlet organizovaný nejakým medzinárodným klubom do Terezína bol podľa nich zaujímavý. ALE, že by chceli vidieť skutočný koncentračný tábor, ako Osvienčim, kde sa umieralo, a nie Terezín, kde ľudia iba pracovali.
Aby som zo svojich kamarátov nespravila debilov, tak podotknem, že to bolo myslené v tých medziach, že by to bolo zaujímavejšie ako múzeum, nie že by chceli, aby sa masovo zabíjali ľudia na viacerých miestach. Ale fakt to prehnali. Vysvetlili sme im, že naša svetová vojna bola iná. A že sa z nej sranda nerobí...Tá ich bola ako život v Hobitskom Grófstve počas vojny Saurona proti Slobodným národom v Tolkienových knižkách o Veľprsteni..Možno nemali ani šajnu o tom, čo sa deje vo svete a za čo sa bojuje.
Som rada, že som ten film videla, a že ma Antero zavolal ho pozerať. Preto mám aj možnosť povedať, že dúfam, že sa už podobné filmy v prostredí škandinávskej kinematografie netočia. Z môjho pohľadu nie je o čom.
