O verejnom zdravotníctve nezmýšľam dobre... Trocha som sa dala učičíkať tohtotýždňovým pobytom v Martinskej fakultnej nemocnici. Medzi pacientmi, ktorých som tam stretla, sa šíri, že pokazené operácie z iných nemocníc sa chodia opravovať tam. Určite povery!.. Ale pre mňa to tak bolo. Vyzdvihnúť by som chcela prácu každého jedného, sanitárov, fyzioterapeuta, sestričiek, doktorov, s ktorými som sa stretla. Až na komickú veľkú vizitu, ktorá pripomínala početný detský tábor, ktorý sa po minúte rozpŕchol a ušiel von z izby, bolo všetko na úrovni. Pravda, porovnávam s nemocnicou, kde som ležala tri razy, štatisticky asi neporovnateľné (a ešte raz som ležala ešte viac inde...a viac odveci). Tu by to na ďalší raz možno bolo tiež inak..Ale ja už nikdy nikam nepôjdem!.. O súkromnom zdravotníctve premýšľam v najlepšom. Najmä o jednom doktorovi, ktorý sa jeden deň v týždni zamieša do chodu verejného zdravotníckeho zariadenia, a ktorého môžem spomenúť vďaka tomu.