rada píšem.. o veciach, ktoré ma zaujali, oslovili, nahnevali. neznamená to, že to bude niekto ďalší považovať za hodné opisu;) ..na nič nekandidujem, iba by som bola ozaj rada, aby tí, ktorí kandidujú a budú zvolení, získali daný post pre to, lebo to nie sú zlodeji a skorumpované indivíduá, a nie pre to, lebo nimi sú a klamú až moc dobre.preto niektoré tak ladené články. Zoznam autorových rubrík: enviro, rozjímanie, USA, šport, Brusel, Súkromné, Nezaradené
Moji britskí kolegovia by to mysleli celkom vážne, keby si sveter s nápisom ´All I want for Christmas is EU´, kúpili. Kto by si na Slovensku nepomyslel, keby taký sveter na niekom videl, že ´ty si teda ale blbá EÚ ovca´?
Na výstave Czech Press Photo 2010 na Staroměstskej radnici v Prahe sa vyskytli výborné fotky..Z nepokojov, prírodných katastrof (zemetrasenie na Haiti), zbytočných vojen, zo života, politiky (Ficove povolebné "tváře"- nas**tý), z voľnej prírody, z uzavretej prírody v priestoroch zoo (týrané zvieratá na betónom zaliatych 100 m2), urbanizmu (škatule na pražských predmestiach, každá s bazénom), športu, umenia (na baletných špičkách), absurdností (králičie dostihy na Staroměstskom náměstí v lete)...A Cyklus obrázkov spravených z rontgenových snímok paraolympionikov, športovcov, ktorí majú v sebe šróby, viacero šrób, drôty, až šróbové a drôtené komplexy, bez ktorých by sa už možno nepohli.
Aký musí byť človek osamelý, keď strávi celý deň na facebooku? Ako sám sa musí cítiť, keď hrá scrabble cez internet? Koho má doma asi starý neznámy človek, ktorý začne debatu s tým -koľko je hodín?- a potom to rozvíja- musím sa začať učiť cudzí jazyk? A čo pani, ktorá mi pochváli na autobusovej zastávke topánky a dostane sa až k tomu, že má rada vôňu klinčekov?
Počas dnešnej vychádzky v meste išlo predo mnou dievčatko, asi štvor- päťročné, s matkou. Neustále sa obzeralo dozadu, až nakoniec narazilo do kríka. Pozeralo s obrovským záujmom (deti=)). Možno trocha vydesene. Tak som sa usmievala, nech vidí, že to je v poriadku. Išla som s barlami a s ortézou. Veľkou, siahajúcou od polky stehna do polovice lýtka, sčasti kovovou, ktorá zabezpečuje stabilitu nestabilného kolenného kĺbu. Dievčatko sa indiskrétne (deti=)), tak, že som to počula aj ja, spýtalo:
V nemocnici mi povedala milá staršia pani, ktorá ležala vedľa: „Mladá ste, pekná, šikovná, škoda vás." To všetko "spozorovala" za tú hodinu, čo som prišla a začala som si čítať na nemocničnej posteli. Ešte som vlastne stihla povedať, čo tam vôbec robím. Prečo tam som. Preto dodala veľmi empaticky, skoro až plačlivo: „ Joooj, moja, aj môj vnuk tak rád naháňa tú sprostú loptu." To, čo nám spôsobuje najviac bolesti, je to ,čo máme najradšej a čoho sa chceme vzdať ako posledného. Aj môj paradox.
