Viem, že nie som prvá, ktorej niekto ublížil pri lekárskom zákroku, názorom, ktorý daný človek považoval za správny, a on nebol. Viem, že mi nebolo ublížené najviac. Aj to, že mnohých to nepodarené bolí viac. Je mi jasné, že tento doktor urobil viac dobra na svete ako väčšina ľudí na svete. Je to Pán doktor. Najnovšie primár. Skoro každý si ho váži. Mne sú ale teraz ostatní ľudia, ktorí mu donášajú lacné, gýčové, drahšie i štýlové dary, ukradnutí. Mne ide o mňa. Ja si ho už nevážim. Svoje zlé ohodnotenie situácie zhodil na mňa a tváril sa, že mi piatou operáciou dá šancu, aj keď „som si to pokazila sama". Iní doktori, ku ktorým som sa nie z ješitnosti, že sa ma tento opovážil obviniť, ale z podozrenia, že jeho názor nemusí byť správny, obrátila, to zhodnotili inak. Zlá technika zákroku pred tromi rokmi, nevšimnutie si kontraindikácií k danej technike operácie.
Jeho slová po artroskopii v marci tohto roku „mrzí ma to, väz sa ti naozaj roztrhol znova", mám v karte od iných doktorov napísané inak „nález zlyhaného väzu." Možno to sú len miernejšie slová na „väz kvôli neprimeranej aktivite pacientky roztrhaný na cimprcampr." A možno nie. Jeden doktor v Martinskej fakultnej nemocnici sa ma totižto počas vyšetrenia spýtal :"To vám bolo povedané slečna? Že bol roztrhnutý?" Druhý mi počas môjho vykresľovania neružovej situácie po štyroch operáciách a opakovaných úrazoch miernejších i vážnejších podvrtnutí kolena skočil do reči: „A posledná operácia, artroskopia, ukázala, čo vy ste vedeli už tri roky slečna však? Že väz je nefunkčný."
Takže som si tri roky ničila koleno, lebo som myslela, že je v poriadku. Pred tromi rokmi po troch operaciách boli menisky v norme, v marci 2010 mi museli časť toho vnútorného kvôli poškodeniu na tú najvyššiu úroveň, vybrať. Okrem chrupavky stehennej kosti, z ktorej mi vybrali časť na druhej operácii, bolo v roku 2007 v optimálnom stave podľa správy všetko, teda ešte okrem roztrhnutého väzu, ktorý mi bolo treba na tej tretej, tiež v roku 2007, vytvoriť znova. Magnetická rezonancia v auguste roku 2009 už ale ukázala, že mám chondropatiu a meniskopatiu úplne všetkého, kde sa dá, a tiež pokročilú artrózu kolena. Jediná vec v norme je jabĺčko..Teda bolo, v auguste. Kamarát (MUDr.) mojej sestry, ktorému ona poslala výsledok mojej magnetickej rezonancie po troch, podľa môjho doktora úspešných, operáciách, sa jej následne spýtal, či to je skutočne opisný výsledok MR kolena 22-ročného človeka. Zlý, veľmi zlý.
Už nikdy nemôžem hrať loptové hry, ktoré mám rada najviac na svete. Teda to mi povedali dvaja súkromní doktori..Tretí mi povedal, že na rekreačný šport to bude. Avšak po prvé, rekreačne nič hrať neviem a furt hrám s neskutočným nasadením, a po druhé, vždy som vedela, že koleno je viac ako lopta a už sa podľa toho asi aj začnem správať. Ľudia sa mi smejú, že eda, ty to určite nezvládneš, nehrať...Je pravda, že stále dúfam, že si to rozmyslí aj môj súčasný operatér a povie, že svaly mám dobré a pri dobrej technike operácie, ktorou táto už bola, to ešte bude možné- hrať, behať, blokovať, smečovať, proste skákať. To mám najradšej. Opakovať si, že noha je viac ako lopta, si musím často. Ale niekde hlboko viem, že to tak je. A to je dobre. Zvládnem nehrať, ak bude treba.
Slováci sú krajinou EÚ, kde sa zvyšuje počet reklamácií služieb. Začíname si uplatňovať svoje práva. Dúfam, že nikdy nebudeme ako Američania a nebudeme žalovať výrobcu mikrovlnky, lebo nenapísal v upozornení, že sa v nej nemá sušiť mačka. Ale myslím si, že je to fajn, že skúšame. Aj lekársky zákrok je služba. Podpisovala som síce pred operáciami dáke veci o tom, že sa to nemusí podariť, ale toto je o inom. O tom, že som za doktorom bola po plastickej operácii každý rok minimálne raz, že sa mi to nezdá s tým väzom. Ako mávam mierne úrazy. Že mám pocit, že bez ortézy by sa mi koleno podvrtávalo ešte výraznejšie. Nikdy nevidel problém. Až vo februári roku 2010, keď väz viditeľne a nadobro zlyhal, či sa už roztrhol, alebo bol natoľko rozťahaný (to je tiež jeden z názorov). Vtedy to bola údajne moja chyba. A nie je to pravda. Hovorila som si, že keď dopadne táto pondelňajšia operácia uskutočnená v Martine dobre, ružomberčana žalovať nebudem a budem sa sústrediť na liečbu. Už je to iba na mne, aby som si dávala pozor a posilovala podľa pokynov.
Ja sa však asi predsa len chcem zaradiť medzi Slovákov, ktorí sa neboja postaviť silnejšiemu a využiť zákon v našom super právnom štáte. Keď tomuto primárovi nosia darčeky za vydarené zákroky (aj od mojich rodičov má čo-to doma), lebo podľa myslenia spoločnosti sa to patrí, prečo by mu niekto nemohol ukázať, že pochybil a ublížil? To sa patrí? Zničiť koleno 20-ročnému človeku (vtedy)?Viem, že nie schválne, ale čo už, stalo sa a mňa to bolí a je mi to ľúto najviac na svete. Ja som ho už po tom, ako mi bolo povedané, že plastiku predného skríženého väzu pokazil, nevidela. Nevie o tom. Sebavedomie je v jeho povolaní potrebné, nemôžu sa mu triasť ruky..Ale keď má ego ako svet, čo má a myslí si, že každý jeho rez je správny, treba mu povedať, že nie je neomylný. Že ja som sa mu nepodarila. Chcem, aby to vedel. Keď sa budem môcť postaviť na nohu, skúsim naklusať do nejakej právnickej kancelárie.
