Najprv teda čo sú to tie batériové chovy. Ide o spôsob chovu nosníc, ktoré stoja v klietkach bez podstieľky, nemôžu si vystrieť krídla a nemôžu vykonávať svoje základné etologické potreby.
Naproti nim mal prísť systém chovu, ktorý je zmierlivejší. Ochrancovia zvierat (a nechcela som im týmto nalepiť nálepku „dementi, ktorí sa nevyznajú", čo ale viacerí ľudia tak asi pochopia) hodnotia batériové chovy ako kruté. Obohatené klietky (to, čo podľa Nariadenia Rady je najnižší štandard chovu dovolený od 1.1.2012) majú byť tiež podľa nich len akousi polcestou k naozajstnému welfare („blahobytu") zvierat. Z veľkosti plochy cca papiera A4 (550 cm2) pripadajúceho na jednu sliepku v súčasnosti sa má v obohatených klietkach zvýšiť plocha na 750 cm2 (žiadny zázrak), zvýšiť sa má strop z 35 na 45 cm. Na rozdiel od batériových chovov má byť priestor na vystretie krídel (ale asi nie všetky naraz, to by nešlo- niektoré organizácie uvádzajú, že to dokonca bude nemožné ešte furt), má byť prítomné bydielko (15 cm na sliepku), hniezdo, nejaká opadanka na možné hrabanie. Chýba ale napr. priestor a materiál na prašný kúpeľ a takisto hniezdo pre každú sliepku. Ale možno sa naučia striedať. Každopádne- mal to byť pokrok.
Cena za humánnejšie systémy chovu je často nadhodnotená a má vystrašiť zákazníka, ktorý sa zľakne, že už viac nebude mať na vajcia a tak čert ber tie sliepky. V skutočnosti socioekonomická štúdia vytvorená pre Európsku komisiu ukázala, že vajce z voľného chovu by stálo zákazníka asi o 2,6 eurocentu viac ako vajce z batériového chovu, pre obohatené klietky to je ešte o niečo menej. Pri priemernej spotrebe vajec 220 na obyvateľa EÚ za rok to vychádzalo 11 centov na týždeň na obyvateľa. Dôležitou informáciou je tiež to, že za zlepšenie podmienok nosníc mal platiť zákazník, nie farmár. K žiadnym protestom a štrajkom nedochádzalo.
Ale teda otázka: Budeme to mať? Niektoré štáty Európskej Únie by to mali mať takto nastavené od 1. januára, niektoré žiadajú odklad. Aj viacročný.
Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko a Nórsko legislatívne zakázali batériový chov už skôr a neprevádza sa.
Viaceré krajiny sú na zákaz od 1.1.2012 pripravené, medzi nimi by malo byť aj Slovensko.
Rôzne články uvádzali, že štáty východnej Európy spôsobia problémy v implementácii nariadenia. Nevedela som sa dopátrať, ktoré, mnohé články a štúdie spomínali 8, 12 alebo 13 krajín, ktoré nie sú schopné zákaz prijať, bez toho, aby ich menovite uviedli.
Updateované informácie v dokumente Dolnej snemovne Veľkej Británie zo 16.12.2011 hovoria o 13 štátoch, ktoré nie sú pripravené, avšak spomínajú iba 12: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Grécko, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Taliansko.
Ale čo? Tak východná Európa robí problémy? A čo päť krajín, ktoré pristúpili do EÚ pred 2004? 5 krajín z 12 nebolo schopných za 12 rokov (členovia EÚ spred 2004 splniť Nariadenie Rady, a z 10, ktoré pristúpili v roku 2004 alebo po ňom 7 krajín. Úspešnosť neskutočná.
Nechcem ukazovať prstom. Horšie je, že sa to vôbec takto odohralo.
Európska komisia bola obvinená z toho, že hoci už bolo jasné dlhšie, roky, že niektoré krajiny implementáciu nezvládnu, neurobila nijaké opatrenia, aby tomu zamedzila, a nemá pripravené žiadne kroky na potrestanie ilegálnej produkcie vajec, vystavujúc tak pripravené krajiny a jej výrobne/farmy neférovej konkurencii od tých, ktorí, zdá sa, sa ani nesnažili dodržať zákon. Nie je tiež ošetrené, čo sa bude diať s vajcami, ktoré budú produkované už ilegálnym spôsobom. Komisár sucho odpovedal, že nebudú zákazníkom proste k dispozícii. Spomína sa ich porozbíjanie. Čo je to za nezmysel? Pri celej jednej tretine vajec produkovaných EÚ, ktoré budú pochádzať z ilegálnych chovov, ich budeme rozbíjať? To čo za mozgy sedia v tej Komisii?
Snaha o riešenie z úst kompetentných vo Veľkej Británii, ktorá investovala v priemere do jednej sliepky 25 libier, že z krajín, ktoré neimplementovali Nariadenie, bude zakázaný dovoz vajec, sa nestretla s pozitívnou odozvou. Lebo nie je legálne obmedzovať obchod. Ale je asi legálne ignorovať Nariadenie Rady, lebo ide iba o zvieratá...A nie, nejde len o ne. Ide o možnosť precedensu, kedy si hocijaké zložky (tu: farmári) budú podnikať- alebo nepodnikať kroky určené Úniou, lebo sa im to nehodí, s tým, že ich vláda ich v tom bude podporovať.