Na Manhattane som sa 11.9. nechcela prevazat metrom. Z Brooklynu som dosla na Manhattan na najskorsiu moznu zastavku a potom som vystupila a presla som sa k byvalemu sidlu dvojiciek, kde vyrastaju nove budovy. Americania sa boja, no nenechaju sa zastrasit. Nebude to len taka nejaka Grand Zero.
Urcite by radi zabudli, aky bol den pred desiatimi rokmi. Ale nechcu zabudnut na ludi, ktori zomreli, lebo bohuzial sa ocitli tam, kde prave v ten den aj to vyssie dobro alebo neprezili pocas heroickej snahy zachranit ineho cloveka.
Dnesnym dnom viaceri vzdali hold tym, ktori prisli o zivot,
viaceri ho vyuzili, aby bol vypocuty ich hlas,
viaceri ho vyuzili na komercne ucely. Bol to urcite specialny den.
Prechod k WTC zo severu som uskutocnila po Broadwayi. V prilahlom kostole si kazdy mohol vyzdvihnut bielu stuzku s potlacou "Remember To Love" (Nezabudni lubit, Pamataj: Lub). Urobilo tak vela ludi a plot bol krasny- takmer cely biely.
Uz v tejto casti Manhattanu boli vytvorene zabrany a vyzadovalo sa, aby ludia prechadzali viac-menej organizovane. Tolko ludi som mimochodom v uliciach New Yorku este nikdy nevidela. Po bokoch stali poulicni predavaci a ponukali americke vlajky a tricka. Na druhej strane cesty bol vytvoreny priestor pre rozne hlasy a myslienky na transparentoch, podium pre recnikov, pre rodiny a znamych postupne vyslovujucich mena tych, co zomreli hlavne im.
Po nejakom case bolo treba na to, aby sa clovek dostal k byvalemu WTC, odbocit doprava. Kontrolovala sa totoznost, kto sa nepodobal dostatocne, ukazoval viac dokladov. Ja som blond, mam cesky ISIC, mam shiny I love NY siltovku a v pohode prechadzam. Veci v osobnej taske, kabelke su len prehrabnute, ale detector kovov alebo coho este ineho sa vyuzije tiez. Ludia s ruksakmi a nadmernou batozinou nie su pusteni cez zabranu.
Na mieste nenavistneho cinu zimomriavky prebudza nadherna Wall of Remembrance. Potlac odkryva symbol Sochy slobody, orliaka, byvaleho WTC, americkej vlajky, krestanskeho kriza a cloveka v uniforme, velmi jemne, perokresbovou technikou. For the known and unknown, for the found and unfound. =Pre identifikovanych i neidentifikovatelnych, pre najdenych I nenajdenych Pomedzi to vety lasky ( "Gone but not forgotten. Love you" "I miss u, I love you. Mom" "I miss u..And Mummy, too, much.", sucitu ( ja som zaregistrovala nejake polske a australske texty), vdaky ("Thanks to NYPD- NY policia-. You are heroes!").
Znechutena som odfrkla nad jednou vetou, ktora hovorila "9/11 my cousin died."+ cele meno dotycnej..Jej sprava mala uplne iny charakter ako vseobecne odkazy od "mom", "dad", "miss u mum", "Love you always forever, Sarah". Ona akoby to pisala pre citatelov, kym zvysni to pisali pre tych, ktori si to uz nikdy neprecitaju.
Ludia v uniformach pozovali pri vencoch, pri kovovej stene hovoriacej "Dedicated to those who fell and to those who carry on."(venovane tym, ktori umreli, I tym, ktori TO prezili). V umeleckom atelieri sa vytvorili plagaty specialne pre hasicov NY, policajtov NY, rychlej pomoci NY a posilam z New Jersey. Plagat hasicskeho zboru hovoril o najsmelsich zo smelych- the bravest of brave..Ten plagat bol popisany najhustejsie- hasicov umrelo najviac a na plagate boli spomenute mena vsetkych, co zo zboru umreli). Mierumilovne znel aj odkaz "Our grief is no excuse for bigotry and racism."Nas smutok nesmie byt vyhovorkou pre nabozensku neznasanlivost a rasizmus."
Nie vsetky odkazy majuce formu transparentu ci hovoreneho slova, boli slova tuzby po mieri a o laske...
Pretriasana tema o tom, ci pred desiatimi rokmi nezasiahli aj nejake interne sily tuziace po ciernom zlate, sa zhmotnila do transparentu: " Vyse 1500 architektov a inzinierov ziada poriadne presetrenie udalosti vo WTC 11.9.2001". Viacerym sa nezdal system padu dvojiciek a fakt, ze ocel mala urcite vydrzat teplotu po naraze lietadla a budova sa nemala zrutit akoby bola z prachu. Iba ak by v nej vybuchlo este nieco.
Arabsky svet sa obhajoval a bol obhajovany aj bielymi na podiu, kde sa ziadalo, aby arabski obcania prestali byt prenasledovani. Sucastou prezentacie boli aj fotky tyranizovanych civilistov a vojakov arabskeho sveta Americanmi a vyzva okoloiducim napisat kriedou na chodnik, co si o tom myslia. Viaceri sa ospravedlnovali za krutost, ktora sa deje v krajinach, kde Americania rozosievaju demokraciu. Jeden vsak bol neznasanlivy-o tom, ze su to vsetko krajiny zloby.
Viacere papierove odkazy zaplietli plne prava pre imigrantov.
Socialisticka strana New Yorku sa prezentovala myslienkou "Fasizmus prichadza do Ameriky zabaleny do vlajky, drziac kriz."Obdalec pan krical z tabora kritizujuceho americku nadradenost vo svete "Americania nie su viac ako ine narody!". Iny clovek prezentoval svoju knihu plagatom (mapa sveta) o velkosti asi A0 o zlocinoch, za ktore su Americiania vo vsetych kutoch sveta zodpovedni, spoluzodpovedni.
Prava gayov, geneticky modifikovane organizmy, energeticka bezpecnost, Ron Paulova kampan, tie mozno tiez pochodovali v niektorych uliciach poblize a vyuzili situaciu, kedy sa ludia mozno bali a napriek tomu ich bolo v tejto casti New Yorku viac ako v obycajny den. Ja som nic take ale nestretla a plnymi duskami som si uzivala viac menej monotematickost podujatia, ktore ale zahrnalo aj lasku, hrdost, smutok, vdaku a tuzbu po odpusteni. Minimalne jeden odkaz predstavoval nenavist k celemu arabskemu svetu. Ja som vsak videla iba tento jeden.. tento den nebol o tom a to bolo uzasne.
