Bolí ma vonkajšia strana kolenného kĺbu. Keď mám nohu zohnutú asi v 30 °C uhle, tak sa mi bolesť ťahá až na vonkajšiu stranu stehenného svalu. Začalo to schodom z Rovnej hole po turistickom chodníku, ktorý vyzerá ako po ľadovcovej moréne, ťažbe horniny, zemetrasení- proste fakt som si pomyslela vtedy, že ktorý jeb*....No a s menšími prestávkami ma po aktivite znova a znova noha bolí. Nie je nestabilná, iba naozaj bolí. Už aj na schodoch. A pri bicyklovaní. Najprv som si myslela- a teda to som si aj zadala do googlu- že môžem mať roztrhnutý vonkajší kolaterálny väz (proste LCL). Ja si vlastne príliš často predstavujem, že sa mi trhajú väzy. Ale podľa všelijakých stránok, športových, blogových, diskusných, ho mám skôr v poriadku: nemám zníženú pohyblivosť ani v smere flexie ani v smere extenzie, necítim nestabilitu, po dlhšom oddychu po aktivite nie je kĺb stuhnutý, nie je opuchnutý (aj keď niektoré stránky hovorili o tom, že opuchnutosť sa nemusí dostaviť často ani pri úplnej ruptúre, pretože tento väz nie je lokalizovaný vo vnútri kolenného kĺbu). Ale pre istotu som tri dni nosila ortézu a príliš sa nehýbala.
Totižto ja som aj bola za ortopédom, keď ma to už trocha prestalo bolieť, takže som mu iba povedala, kde ma to bolelo predtým. Pán doktor mi pohýbal nohou, povedal, že zvuky sú teda všelijaké, ale asi som si len presilila nohu, keďže, ak správne tipuje, oveľa viac verím svojej pravej nohe. Čo nie je úplne pravda, aj ľavá je už oveľa lepšia ako po operáciách predtým, lebo tá posledná sa pánu doktorovi (inému) naozaj podarila a som za ňu vďačná. Pri ceste smerom dolu na túre som ale, áno, dávala oveľa viac váhy na zdravú nohu. Ale je to už mesiac a noha ma stále po aktivite bolí (a ja viem, že už môžem iba bicyklovať..a plávať ..hou hou hou.). Takže som trochu brázdila internet a pri zadaní „bolesť kolena pri bicyklovaní" „bolesť kolena pri turistike" natrafila na iliotibiálny syndróm, alebo syndróm iliotibiálneho pásového trenia, alebo syndróm iliotibiálneho pruhu.
ITBS (Iliotibial Band Syndrome) sa vyskytuje pri prílišnej námahe (jednorázovej alebo viacnásobnej). Bolí vonkajšia strana kolena, ale vlastne môže bolieť niečo hocičo od kolena až k sedaciemu svalu, lebo tento pruh väziva (alebo čoho) je dlhý a silný (hrubý). Často sa môže vyskytnúť u ľudí, ktorý majú slabé hamstringy, sedací sval či odťahovače (abduktory) stehna, ževraj (ja?). Vyskytnúť sa môže, keď človek často beháva na nevhodnom povrchu a často tak, že povrch nie je úplne rovný (napr. pri konci cesty, kde už len pri nepatrnom zvažovaní konca cesty existuje efekt, že jedna noha dopadá vyššie ako tá druhá vonkajšia). Tento "syndróm" sa tak dá nájsť aj pod názvom "runner´s knee"/ koleno bežca.. Čo je skutočne trefné, najmä keď si pomyslím, že už pár rokov sa bojím normálne bežať.
Ďalším dôvodom, kedy môžu byť ľudia náchylnejší na výskyt ITBS je, keď majú jednu nohu kratšiu ako druhú. To mám asi po operáciách už aj ja. A dobre tomuto ITB nerobí ani to, keď človek poriadne nedopína nohu a nerobí strečingové cvičenia. Ja sa nohu síce dopínať veľmi snažím (na túre to ale naozaj nešlo, to si pamätám), ale niekedy je to ťažké, keďže mám hypermobilné kĺby,a moja noha je vystretá až vtedy, keď je o 20 ° vystretejšia ako pri „normálnom" človeku). V kombinácii s tým, že svoju operovanú nohu už nemám čo sa týka extenzie schopnosť vystrieť ako hypermobilnú nohu (možno len o takých 5°- čo teda bolo žiaduce dosiahnuť tento stav po operácii- menej pohyblivý), tak tej zdravej sa samej vystierať asi natoľko občas nedá (na debilnom zdevastovanom turistickom chodníku, po ktorom keby prešiel traktor, tak sa tiež rozpadne).
Nech je akokoľvek, ak som si správne stanovila diagnúzu, tak ma to môže bolieť šesť týždňov. A keď ma to znovu začne bolieť, mám ihneď prestať s aktivitou. Ďalšia rada znela tak, že si mám masírovať hĺbkovo oblasť kolenného kĺbu (dúfam, že sa nemusím kvôli tomu rozrezať, lebo tak ďaleko moje schopnosti nesiahajú). A ja už som unavená z výrokov „hádam nečakáš, že to bude ešte niekedy dobré" od doktorov, a preto sa najbližšie k žiadnemu z nich nechystám.