Bol to ten čas štrajkujúceho počasia či železničiarov v Maďarsku pred pár rokmi. Už si nepamätám. Vlaky z Budapešti občas vyšli, ale bolo treba veľmi chcieť, aby ste to párhodinové meškanie nezmeškali vlastne vy, zaseknutí v koľajovej mestskej hromadnej doprave. Moja sestra sa zadychčane spýtala osamelo stojaceho mladíka, či už vlak na Slovensko niekto vypravil alebo nie. Mladý muž nevedel po maďarsky, následne po anglicky síce vedel super, ale nemal požadovanú vedomosť. Na Slovensko však išiel tiež. Kristína mu nechala na stráženie svoj preplnený 60litrový ruksak a bežala k okienku: Nastupujte do rýchlika xy do Košíc.
Batožina bola na mieste, pán tiež. Poďte, to je náš vlak!
Ja som Pete. Ja som Kristína, teší ma.
Pete je z Austrálie. Párdňový pobyt pred pár rokmi na Slovensku sa mu veľmi páčil. S Kristínou sa bol pozrieť na Bojnickom zámku, na jednom z našich bicyklov bol s Kiťou v Pribyline, sám sa pokochal Tatrami v Tatrách.
Kristína je v Austrálii. Zatiaľ párdňový pobyt sa jej veľmi páči. Kým si niečo nenájde, býva u Petea. Pete bol po ňu na letisku, zobral si voľno a na ďalší deň išli na pre turistov neznámu klokaniu lokalitu, ktorá sa stáva miestom zástavby, a kde bolo týchto rozkošných vačkovcov vyše 100. Ževraj klokančekom trčia z vaku občas aj zadné labky. Ako nohy na stole? alebo opačne: hlava v sude? musím sa opýtať, ale proste chill out. To som nevedela. My sme ich vždy kreslili tak, že im trčala iba hlava. Pete sa s Kiťou chystajú v najbližších dňoch na Phillip Island pozrieť tučniaky a koaly.
Z čírej ochoty, v inom stupni z vďačnosti, dokážeme robiť vzácne činy. Z kamarátstva tiež, ešte radšej. Ľudský potenciál niektorých jedincov je obrovský. A keď sa takí dvaja stretnú, je to krásne.