Na územnom plánovaní sme si hovorili o histórii vývoja krajiny... Od čias tereziánskych, cez nejaké koncepcie pána Ebenezera Howarda, Le Corbusiera, Chistallera a pod, cez svetové vojny vedúce k expatriácii, v neskoršej etape k znárodňovaniu a vytvorení z Československa jedného veľkého lánu pšenice za čias socialistických.
O expatriácii Čechov (z druhej strany hraníc o násilnom vysťahovaní Nemcov) počas druhej svetovej vojny a po nej sa mladý prednášajúci celkom rozhovoril. Okrem nejakých podložených údajov spomenul aj to, čo mu hovorili starí či prastarí rodičia. Ako ľudia zrazu už neboli doma a museli sa vysťahovať.
Moja prísediaca, česká dievčina, spomenula len tak mimochodom tiež jednu starkú, starkú svojho priateľa, ktorá je Maďarka.. Že ona mala zase opačný problém- Česi a Nemci sa totižto v týchto vojnových príbehoch dostali vlastne „domov".. Ale chúďa jeho starká, bola „přirazena" k Slovensku... Prosím?!
Daná pani si buď myslí, že veľké Maďarsko bolo a určite zase bude, keď sa niekto poráta s týmito zlodejskými Slovákmi. (Ak to teda naozaj prezentovala ako "nikto sa ma nič nepýtal a zrazu som sa ocitla na Slovensku".) Alebo to len nesprávne interpretovala moja spolužiačka. Bolo ale vidno, že je presvedčená, že slovenským Maďarom a Maďarsku bolo ukrivdené, nech už stará pani povedala čokoľvek.
Moja babička je tiež Maďarka, aj moja mamka.. Z dediny, kde žije 70% obyvateľov maďarskej národnosti. Ale ani jedna si nemyslí, že sa niekde stala chyba a neprávosť, keď hranice Slovenska nevedú až poza babičkin pozemok zo severnej strany.
