Záujem bol tak zo strany občanov EÚ, tak z radov iných ako členských krajín EÚ. 3,35 % Talianov bolo úspešných (hlásilo sa 2535), naopak Luxemburčania mali 25% úspešnosť, čo bolo dôsledkom toho, že sa z tejto krajiny hlásilo na stáž iba 12 ľudí. Máličko sa prihlásilo, tradične, zo severských krajín- Dánska, Fínska, Švédska. Počet prihlásených Slovákov činil 132. Je nás tu 12. Na nasledujúce stážistické obdobie sa prihlásilo vyše 18 000 ľudí. Bude to ťažké, vždy je to ťažké. Sú tu ľudia, čo to skúšali už aj predchádzajúce roky, alebo jeden, i mnoho takých, ktorým to vyšlo na prvýkrát. Minimálna požiadavka- ukončený prvý stupeň vysokoškolského štúdia. Sú tu študenti, čerství absolventi i menej čerství, ale proste absolventi, špičkoví mladí ľudia. Niektorí museli ukončiť pracovný pomer, niektorých doma ich zamestnávatelia po ukončení stáže čakajú, niektorí si vydýchli, že na päť mesiacov bude čo robiť, v Bruseli, za cca 1000 EUR „stážovných". A so skúsenosťou na..možno, nezaplatenie (ale keby nás nikto nevedel zaplatiť, tak by sme si vlastne nepomohli, lebo by sme nedostali prácu, všakže?).
Stážovanie v Komisii funguje dobre. Nie je to taká vysokoškolská stáž, kde vás raz za deň pošlú zoskartovať veľmi dôverné a tajné dokumenty a máte sa cítiť ako platný člen tímu. Som tu síce iba dva týždne a pravdaže ma nepoverili najhlavnejšou agendou, ale zatiaľ sa cítim dobre. A je skutočne zaujímavé ocitnúť sa uprostred tejto Game of Thrones, ktorú akurát hrajú Komisia, Rada a Parlament na tému Spoločná poľnohospodárska politika.
Okrem kamaráta Maťa sú tu asi všetci ľudia takí, ktorí študovali aspoň jeden stupeň štúdia v inej ako svojej rodnej krajine. Kto bol na Erasme, mal v procese výberu pravdepodobne výhodu, pretože Erasmus absolvovali asi všetci ľudia, s ktorými som sa rozprávala (ak teda neštudovali celé štúdium v inej ako svojej krajine). Viacerí stážisti majú doma medzinárodné zázemie, a dvojité občianstvo. Cítiť sa pohodlne v prostredí viacerých kultúr, a byť tolerantný, bol pravdepodobne tiež jeden z bodov, ktorý mohol prihlásenému veľmi pomôcť. Talian Federico sa narodil v New Yorku, študuje vo Švajšiarsku a prázdninuje ako Talian doma.
Netreba asi spomenúť, že jazyková vybavenosť stážistov je veľmi silná. Väčšina ľudí hovorí plynule tromi a viacerými jazykmi. Včera som stretla dievča, ktoré hovorí okrem angličtiny, francúzštiny (rodné jazyky) aj po nemecky a po japonsky. Čo je pre mňa fascinujúci fenomén- väčšina ľudí nemá prízvuk typický pre svoju krajinu. Prekvapili ma v tomto ohľade najmä Taliani. Kto tak dobre jazykovo vybavený nie je (ja), tak bol vybratý asi ..vlastne neviem, ako som bola vybratá=)))
Po tom, ako sa človek dostal do predbežného výberu- cca 2000 ľudí, tzv. Blue Book, kedy sa údajne brali ešte do úvahy národné kvóty (tým pádom už napr. väčšina, aj kvalitných Talianov, Španielov, trebárs oveľa kvalitnejších ako iní ľudia, vypadla), prišiel mu email. Otvorila som ho a potichu som sa tešila, no nepovedala som to nikomu. Stále tam predsa bolo 4-krát viac ľudí, ako brali, veľmi bystrých ľudí. A potom mi prišiel email, že som v konečnom výbere.. A nie len tak hocikam, ale tam, kde som chcela ísť- na DG Environment. Rozprávam sa tu s ľuďmi a pýtajú sa ma, či som po tom, ako som sa dostala do Blue Book, písala na oddelenia, kde som sa chcela dostať, že nech si prezrú môj životopis, že som v úžšom výbere. Údajne je veľmi malá šanca, že váš životopis si niekto vôbec všimne, keď sa človek sám neaktivizuje. Nevedela som, že to takto chodí. Nechcela som nikoho mojimi emailami otravovať a nevedela som, že je to takto nastavené. A som ešte vďačnejšia, že tu som, a že si niekto môj životopis všimol. Chcem sa preto poďakovať medzinárodnému študentskému spolku ISC CTU Prague, ktorého som bola členom, časopisu Ekofutura a spoločnosti Slovak Wildlife Society, pre ktoré som sa snažila dobrovoľníčiť, a ktoré som v životopise mohla uviesť ako svoje aktivity.
Za všetky tie roky, čo existuje táto stáž- a Európska Komisia je čo sa týka počtu stážistov prvom mieste na svete- sa tu vystriedalo vyše 60 000 stážistov. Neznie to ako nič špeciálne. Pre mňa to však je. A hádam bude.
