Na zemi v kancelárii oddelenia ležia rôzne artefakty:
1)kožušina z vlka (ale tá tam je už zopár rokov, takže neviem, či to je len na exhibíciu pre novoprišelcov, že ako veľmi sme aktívni v zhabaní alebo čo)
2)slonovinové sošky alebo niečo, čo len tak vyzerá (odborný pohľad pracovíka: je to slonovina)
3) otrasná športová taška, skutočne ohavná, s krokodílím vzorom (odborný pohľad pracovníka: Áno, nikto nevie spraviť napodobeninu toho jedného radu kostených výbežkov na chrbte krokodíla takto. Je to z radu Krokodílotvaré.)
4) koraly
5) kadečo iné...
Pražské letisko Ruzyně predstavuje "silné" letisko. Neprejde len tak nejaký pašerák (Alebo možno len "neprejde každý pašerák"). Vždy je na ňom z Oddelenia CITES osoba, ktorá hliadkuje, aby sa
1) vajcia amazoňanov (papagáje) obkrútené okolo pása pašeráka,
2) korytnačky v náleve,
3) orchidey, s ktorými je obchod zakázaný
4) nosorožie rohy uložené nenápadne vo vnútri plastovej sochy,
5) kadečo iné
nedostali na miesto určenia.
Ľudia to pašujú ako drogy, veľmi nápadito. A zvieratá častokrát neprežijú, pretože na rozdiel od drog sa občas potrebujú aj nadýchnuť a nie vždy im je táto možnosť ponúknutá v riadnom rozsahu. Málo vyvinuté zárodky vo vajíčkach často neprežijú aj preto, lebo pašerák pristihnutý pri čine aj „prežité" vajcia rýchlo porozbíja, aby sa nedalo zistiť, o aký druh išlo. Možno toho ostalo vo svojej domovine len niekoľko tisíc. Možno ďalší nosorožec blúdi už sám.
Bojuje sa ťažko, keď súd v africkej krajine dá pokutu pašerákom slonoviny vo výške 55 USD, keď vedenie národného parku v inej africkej krajine povolí za mesiac odstrel 12 nosorožcov. Ťažko uveriť, že sa zrazu všetkých 12 samcov ocitlo za zenitom a neboli už schopné rozmnožovania. Krutí ľudia, ktorí sa nezastavia pred tým, zabiť zviera, lebo 50g jeho podsrstia je veľmi vzácnych, sú v kombinácii so silným inteligentným pašeráckym syndikátom ťažkým súperom.
Prípad 12 nosorožích rohov sa vyšetruje v súčasnosti. Zapojení sú aj Česi a pravdepodobne pani Češka, vydatá za Juhoafričana. Na inšpekcii padla veta „keby sa toto vyriešilo, inšpekcia zarobí na svojich pár minulých rokov existencie". Pani so svojím exotickým manželom určite nie sú len tak niekto, a možno sú za celým pašeráckym syndikátom. Významné polapenie. Ale vidieť, aké veľké peniaze sa točia aj v tom, keď niekto je dolapený a ako je daná inštitúcia odmenená, za niečo, čo pravdepodobne nie je len 12 nosorožích rohov, ale aktuálne áno.
Ťažko sa zachraňuje biodiverzita, keď krajiny, kde je najvzácnejšia, na to sama nemá a vyspelé krajiny ju terorizujú, že to je v medzinárodnej dohode a tak musí. Nie je potom tiež trestuhodná existencia letísk vo vyspelom svete, ktoré sa nazývajú „slabé", lebo v živote nikoho, kto pašuje, nechytili? A čo možno chcieť od domácich, keď pre nich znamenajú slony nie druh, ktorý vzbudzuje emócie "zachovať", ale len „zase-mi-zničil-pole." Sa nám z Európy dobre obdivujú levy a hlasno sa nám kričí "zachovať! za každú cenu!", keď neroztrhali tie dve ovce, ktoré niekto zdedil a už nemá nič.
Ako ospravedlnia krajiny svojich často pašujúcich diplomatov a vojenské persóny v službe v inej krajine? No čo by si nevzali na Vianoce zopár kožušín z leoparda snežného domov! A ako sa proti nim bojuje, so svojimi nedotknuteľnými statusmi?
Kde teda neexistuje skutočná spolupráca namiesto iba alibistických zmlúv, tam nie je cesta.
Paradox. Začarovaný kruh. Krajiny, ktoré majú alebo majú mať neskorumpované inštitúcie chrániace voľne žijúce druhy, sú, napriek občasným miernym úspechom svojich zainteresovaných inštitúcií, z ktorého sa žije potom 20 rokov, najväčšími odbytiskami. Jednotlivci z krajín, ktoré majú čo chrániť a nemajú na to, sú ochotní obetovať to, čo im nepatrí a čo my z vyspelých krajín obdivujeme na obrázkoch ako živé jedince a niekto ako roh vo svojej obývačke.
Veľmi držím palce všetkým, ktorí skutočne bojujú za to, aby toho čo najviac prežilo, a nie ako puma u niekoho na záhrade, ale puma u seba doma..
