V Amerike ziju krasni ludia kazdej rasy, mnohych narodnosti a kultur.Cinania, Korejci, Zidia, Rusi, Ekvadorci, Peruanci, Portoricania, Afroamericania, Indovia, Poliaci, Slovaci, Cesi... Bieli, Cernosi, predstavitelia mongoloidnej rasy, mulati, mestici, kreoli. Potetovani takmer vsetci, stylovi I bez stylu, s Mets ci Yankees siltovkou, v business obleku ci v nohaviciach pod zadkom (uplne pod nim-nejaky novy trend z Bronxu ci odkial), s taskou Macy's, Abercrombie alebo len "Medium Brown Bag". Je tu z kazdeho rozka troska.
Nie je to ani o tom, ze ked vazite menej ako 120 pounds, tak ste jedinecni, zmestite sa do niecoho S a ludia na ulici tlieskaju. Vyrazne percento ludi s nadvahou som si nevsimla. Naozaj obeznych som zaregistrovala zopar. Ludia su tu ako my. Ja som ako oni. Dievcat ako ja je tu mrte. Takze preco si uz len letenkou do USA (New Yorku) mozno zvysit sebavedomie?
Zastavil vas uz niekedy niekto doma na ulici a povedal: Len som Vam/Ti chcel povedat, ze ste/ si velmi pekna."? Ak ano, tak gratulujem. Ci to bolo spontanne bez nejakeho ineho zameru (poulicny vyber do Elite Model Look) alebo s nim. Mne sa to na Slovensku nikdy nestalo. A nechcem na tom zakladat svoje ambicie, ale bezpochyb to bolo neuveritelne prijemne, stretnut sa s tym tu.
Mlady muz raz prisiel z druhej strany ulice, vyriekol: "Len som Ti chcel povedat, ze si velmi, velmi pekna. To je vsetko. Pekny vecer." Mala som. On hned potom presiel naspat na svoju stranu ulice a zaradil sa do partie par kamaratov.
Mladsi, starsi muzi povedia len "Pekny den, slecna" alebo "Hi blondie" "Hi, sweetie". Raz len okoloiduci vyjadril "Ty si sportovkyna vsak? To sa mi paci!"...V noci sa pristavil pri mne mlady pan, ci som v poriadku a ci na niekoho cakam alebo mi ma zavolat taxik. Usmial sa a odisiel, ked som povedala, ze som v poriadku a ano, cakam na niekoho. Najviac sa mi pacilo, ako ma zhodnotil cernosko "Hi, snowflake." (snehova vlocka..no hej, oproti nemu vyzeram ozaj nezdravo=D)...Neprenasleduju, nezobru o cislo, nepytaju sa, kedy koncim v praci.Iba povedia nieco pekne.
Mojej kamaratke pochvalil oprotiiduci na prechode saty. Kvoli dievcatku, ktore opatrujem, zosadla ista pani z bicykla, dotlacila ho k nam a povedala, ze Gabi je krasne dievca, na zjedenie. Moju sestru raz zastavili (ale to bolo v Seattli), ze kde kupila take bozie kratasy (A:V Europe...B:Ach!).
Viackrat som u nas pocula zmienku: Americania su pokrytci, povrchni. Ano, maju sladke reci a vsetci sa tvaria, ze su so vsetkymi hned kamarati.
Co som ale videla ja, boli prijemni ludia, ktori necakaju nic po svojej lichotivej vete. Len vedia povedat, ze sa im nieco paci a nie su v rozpakoch, ked to povedia. Chcu to povedat. Je to obdivuhodne. A velakrat mi to sprijemnilo okamih, chvilu, den.
Nehovorim, ze nebolo aj take "pod ku mne domov na patnast minut, krasavica" (prepacte, ale za 10 minut mi ide metro), ale to nezahrna to, o com som chcela napisat a koho myslim. Na mysli mam tych, ktori necakali na svojich patnast minut, ked povedali, ze nieco na mne, so mnou, bolo pekne, krasne, uchvatne. To je to, v com je tato krajina urcite slobodna. Vyslovit, ze sa niekto/ nieco paci, predsa nie je hanba. A ked je clovek normalny, tak sa potesi. Musi. Proste musi. Krasny spontanny akt prechodu po ulici. Toto sa mi tu paci, velmi...Takze teraz je rad na mne, co som sa naucila..Pre mna je to tazke.. Najprv teda natrenujem v pisomnom prejave: I just wanted to say, USA, that there is that beautiful thing about u- how people living here can express that they like or adore something, just like that. Not expecting anything to happen. Just like that. I like it very much.
