Tolkokrat som pocula:
"Vzdelavaci system USA je strasny a uz absolutne nemoze superit s inymi vyspelymi krajinami."
Vo filme sa zamyslaju:
1) Su deti naozaj stale hlupejsie?
2) Je mozne, ze deti zo znevyhodneneho prostredia su proste neschopne sa ucit?
3) Chybaju peniaze
4) ????
1)Myslienka toho, ze deti su stale hlupejsie, sa rozvadza do roviny, ze ucitelia maju nizke naroky na deti, mnohi ucitelia vyzaduju do 50% curricula urceneho na dany skolsky rok. Spojenym statom americkym tak patri z 30 najvyspelejsich statov sveta 25. Priecka v matematickych vedach a 21. priecka vo vedach.
Ciselne vyjadrenie: 20-30% aspon dostatocnych v matematike vychadza zo strednych skol (napr. zo Stevenson High school je to ale len 13%)
3 deti zo sto ziskaju na modelovej Roosevelt High school take znamky v testoch, aby vobec mali moznost ist na univerzitu, 57 % zmaturuje
V USA je viac ako 2000 vzdelavacich institucii, ktorych 40% deti nedokaze zmaturovat (nacas). Nazyvaju ich drop-out factories
2/3 deti na verejnej strednej skole zmaturuju, 1/3 je pripravena na vysoku skolu. Na chartrovej skole 96% zmaturuje a 100% z nich je pripravenych na vysoku skolu
Deti nemusia byt stale hlupejsie, ale kazdopadne sa vysledky deti a ich percentualna uspesnost v hodnoteni vedomosti nezvysuje
2) Hypoteza "znevyhodnene podmienky su zodpovedne za vysledky v skolach" sa vyvratila existenciou chartrovych skol. V stvrtiach ako new yorksky Harlem, kde viac mladych ludi islo v minulosti do vazenia ako skoncilo strednu skolu, a kde nezamestnanost bola 2krat vyssia ako priemer NY, sa zalozena skola Harlem Success Academy v sucasnosti zaraduje medzi najlepsie v statoch a studenti dosahuju jedny z najvyssich znamok v statoch.
Hypoteza sa nepotvrdila, vytvorila sa nova: Za neuspech, neprosperovanie stvrti, su zodpovedne skoly.
3) V mnohych pripadoch, ked sa zda, ze nejakeho zdroju je nedostatok, tak to nie je pravda, len je zle prerozdeleny. Penazi nie je nedostatok. Napr. 67% vaznov v Pensylvanii su ludia, ktori nedokoncili strednu skolu. Kazdy rok sa na kazdeho prispieva tolko (33 000 USD), ze by stat stalo menej, keby vytvoril kvalitnu instituciu a sponzoroval rovnaky pocet studentov ako vaznov a bol s nimi financne od skolky az po ukoncenie strednej skoly (13 rokov).
Penazi nie je malo ani v skolstve. Kazdy rok sa prispevky statu na studenta zvysuju. Zvysuje sa ale aj pocet studentov na ucitela. Tak kam idu tie peniaze? Na nakup viacerych ziab, na ktorych sa robia pokusy?
4) Ak sa rozvedie zaver druheho bodu, tak ktory prvok moze byt na skolach ten znicujuci?
Nie je to nedostatok penazi, nie je to nedostatok techniky.
Ucitelia. Studentom sa podarilo nakamerovat ucitelov, ktori si pocas vyucovacich hodin citaju a nepreberaju ucivo. Ucitelia su schopni povedat studentovi "Ja dostanem plat aj ked sa ty nic nenaucis." Ako su v mnohych statoch pozicie uradnickov v statnej sprave napriek ubohym vykonom dozivotne, tak to funguje v USA pre ucitelov. Pravo nemoct byt vyhodeny sa vytvorilo sprvoti pre univerzitnych profesorov,aby sa predislo tomu, ze nastup inej politickej sily ich odstrani aj napriek solidnym vykonom. V sucasnosti sa to vyuziva v pozicii ucitelov. Ked sa skoly vsemozne snazili vyhodit ucitelov, doplatili na to velkym sudnym sporom, ktory prehrali. Lebo ucitel prakticky nemoze byt vyhodeny. Statisticky vzate, jeden z 57 doktorov straca licenciu. Jeden z 97 pravnikov straca licenciu. A jeden z 2500 ucitelov byva vyhodeny.
V state New York sa zaraduju ucitelia, ktorych vysledky su biedne, do rekvalifikacnych kurzov.Nedaju sa vyhodit, tak sa na chvilu prehodia inde. Rekvalifikacne kurzy trvaju priemerne tri roky. Ucitelia sa sedem hodin kazdy den rekvalifikuju (= hlavne hraju karty). Stat to stoji rocne 100 000 000 USD.
Na kazdej pracovnej pozicii sa chcu ti najlepsi. Netreba platit a drzat si niekoho, kto neprospieva podniku, organizacii, spolocnosti. V mnohych statoch USA moze clovek dostat vypoved bezdovodne. V tej istej krajine je vsak nemozne vyhodit ucitela bez toho, aby skola financne vyrazne neutrpela prehratym sudnym sporom s clovekom, o ktorom vsetci vedia, ze v zivote nenaucil nikoho nic.
Ak sa niekto chce vyhnut ucitelovi, ktoreho sam stat radsej da hrat na tri roky karty, tak ma vychodisko. Chartrova skola. Nie kazdy ma to stastie, ze sa tam dostane. Napr. zo 767 ziadosti na Harlem Success Academy sa v roku 2010 splnil sen 35 rodinam. Prebieha to tak,ze sa kazdemu dietatu priradil kod a na sposob loterie sa vyzrebovalo 35 deti. Rodicia plakali, od radosti, zo sklamania. Deti plakali, tesili sa, obcas nechapali, preco placu rodicia. Jeden chlapcek vo filme, asi 9 rocny, povedal, ze sa chce na chartrovu skolu dostat, lebo chce, aby jeho deti mali viac ako mozu rodicia dat jemu..A rodicia sa ale snazia.Zaplatili mu chartrovu internatnu skolu..Najskor ho ale museli vyzrebovat ako jedneho zo 4,6% deti, ktore mali stastie.
Este raz, je to vyborny film a smutna skutocnost jednej z velmoci sveta, kde uz vela prezidentov poslubovalo "No child will be left behind /Ziadne dieta nenechame napospas.." a "I will be an education president./ Som prezident, ktoremu lezi na srdci vzdelanie."No ved urcite, obcas aj niekto zmaturuje.
A teda: nikdy nic nenaucim, ale budem tu skoro az navzdy, kto som? (Nase Popelka!) Nie, som americky ucitel.
