Zem je naozaj prekrasna. Zelena a modra. Prekvapilo ma, aka krasna moze byt zdialky, z vysky mnohych stop, aj pust. Prelet nad Arizonou bol magicky. Hory v pusti, samotna pust a jazera v nej tvoria prekrasnu mozaiku. Zhora. Inak je to krusny pohlad. Ma prilis malo zivota a je prilis zhubna. Rocne sa na pust premeni velke mnostvo hektarov predtym zivsej krajiny. Americania si v takej pusti spravili svoju oazu. Miesto, kde okrem 120 stupnov Fahrenheita nehrozi ziadna ina katastrofa, kde nepoznaju zivelne pohromy, je domovom pre asi 5 milionov ludi- mesto Phoenix. Skutocny pocet moze byt o dost vyssi, pretoze ako aj u nas na hokeji byva " Zapas sleduje 2200 platiacich divakov", tak plati tu, ze nie kazdy je tu legalne a hranice USA s Mexikom su velkym tahakom za snami.
Phoenix je velmi cisty, upraveny, zeleny. Kde vsak mesto konci, zacina polopust, pust. Posledny dom na krajnej ulici ma smutny vyhlad. V knizke Maly princ autor krasne opisuje pust: "Pust je krasna. Pust je krasna prave tym, ze niekde skryva studnu." Ako clovek obdivujuci prirodu by som pravdepodobne mala ocenit aj tento ekosystem. Nie, pust nie je krasna. A Phoenix uprostred nej nie je studna, oaza, ale obrovska cierna diera v potrubi, kde sa voda scasti nenavratne straca v pazuroch konzumnej spolocnosti, ktora nevidi, ze rieky Colorado a The Salt Lake River tu nemusia byt navzdy.
Spolocnost ako celok si tu nevazi ziadny prirodny zdroj. Este som sa nestretla s takym neudrzatelnym pristupom. Ludom/ konzumentom je nahovarane, ze ekologickost produktov v plastovej flasi spociva v tom, ze maju na flasi mensie viecko ako pred sto rokmi. Co udajne usetri miliony nejakych zlozitych jednotiek mnozstva plastu, chvali sa na obale vyrobca. Syrove tycinky, ktore maju na svojom obale logo WWF ( ochranarska organizacia World Wildlife Fund) a napis "Chranime druhy a ich biotopy", su okrem spolocneho obalu zabalene do oddelenych vakuovych obalov, ktore mozno nazvat az tvrdou vazbou.
Na dialniciach mozme napocitat styri pruhy v kazdom smere. Najkrajnejsi pruh je urceny len pre auta s dvomi a viac pasaziermi. Mozno konstatovat, ze tento pruh nie je potrebny.
Phoenix, ktoreho pocet slnecnych hodin v roku sa rovna poctu slnecnych hodin Dubaja, sa deli s Dubajom aj o rovnaku priecku v pocte aplikovanych m2 slnecnych kolektorov s hodnotou 2 m2 na million obyvatelov.
Co ma dorazilo uplne najviac, je obchod a nakladanie s vodou a pravo na vodu. Ked si v Arizone niekto od vas popyta vodu, musite mu ju udajne podla zakona dodat. Velmi zaujimave. Ked si kupite flasu vody, je to vzdy Purified water. A to nie len tak obycajne vycistena (nejako ma na to nenapada fundovanejsie slovo), ale priemyselnym procesom reverzna osmoza. Ta sa u nas vyuziva v sanacnych technologiach na dekontaminaciu vody po znecisteni toxickymi, patogennymi latkami rozneho druhu. V primorskych oblastiach sa vyuziva na vyrobu sladkej vody zo slanej. Je schopna zbavit vodu aj takych malych atomov, ako je sodik ( jeden z najmensich atom vobec- s 11 protonmi). Vysledkom je destilovana voda. Esteze nevie odstranit vodik, ,lebo to uz by nebola uplne H2O voda. Na flaskach je napisane :Purified, obohatena o mineralne latky. Takze najprv sa priemyselnym procesom vylucia vsetky latky a potom sa tam pride K2CO3, Na2CO3, NaCl, MgO. Proces reverznej osmozy asi nie je lacny. Dodavanie mineralnych latok asi tiez nieco stoji. Napriek tomu, ak si donesiete vo Phoenixe, v meste uprostred puste, do predajne na benzinovej pumpe svoju 0,5l flasku, nacapujete si vodu zdarma.
Rieka Colorado, z ktorej Arizona cerpa vodu ( cast ide do Arizony,cast do Californie), v sucasnosti uz par mesiacov v roku nedokaze dosiahnut svoju deltu a dotiect do mora. Mozno aj preto, lebo letne mesiace v Arizone su tazke a voda bez plastovej flase nema hodnotu.
