Viac sa neviem nadchnúť.
Viac ako pri športe.
Čo mám na ňom rada?
Vysoký výskok,
beh na trať krátku,
dynamiku,
trojitého "Axela", dokonca aj na klasickú hudbu,
Čisto zblokovanú loptu,
Smeč pred základnú čiaru,
slovenských reprezentantov, ktorí sa nesťažujú,
chuť súťažiť za svoju krajinu,
Údery na čiaru,
Kôš inak ako o dosku,
Víťazné gestá,
gól od modrej,
premenené samostatné nájazdy,
Spomalené zábery, keď sa trasú svaly,
Hymny neznejúce ako dychovka,
Spev pri hymne, keď vidieť, že vieš slová,
Techniku flopu, ktorá mi nikdy nešla,
Neskutočný talent jednotlivcov, na ktorých nikto nemá,
Podanie rúk,
Podujatia, keď všetci prežijú,
Fandenie niekomu, koho poznám,
Keď niekto povie, že moja sestra je dobrá,
Úspech slovenských reprezentantov,
a úspechy menšín.
Aj šport má však svoje chyby:
Rozhovory so športovcami, ktorí nemajú čo povedať,
Pohodlnosť, ktorá viedla k športu, kde pohyb netreba,
Nadnesené platy,
Biele snobské dresy,
keď rekreačný šport nejde bez najlepšej značky,
Pridlhé prenesenie hry do stredného pásma,
a vlastne celý futbal..
okrem nôh futbalistov,
motorizmus, ktorý je len plytvaním neobnoviteľných zdrojov,
plytvavý počet loptičiek počas jedného turnaja,
Neférovosť pri športoch s umeleckými prvkami,
medaily národov, ktorým zo zásady nefandím,
Kraťasy a tričko, v ktorých som si väz roztrhla prvýkrát,
Svoju jazvu, ktorá je už síce pekná, ale bola zbytočná,
Zranenie iných, ktorí majú šport ešte radšej ako ja,
Prenos, kedy ukazujú beh na 5000 m od začiatku do konca,
Výrok "hrali sme srdcom", keď tam nebola ani len jedna srdcová chlopňa,
Reprezentáciu krajiny, ktorá si to nezaslúži, lebo jej režim berie práva,
Pokrytectvo fanúšikov- rasistov, ktorí nevidia, že bez černochov by bol šport iný,
Keď na olympiáde nevyjde z pokusov ani jeden jediný,
a pohľad na slzy...
..Aj tak je šport najkrajší.
