Slovenské predsedníctvo tlačilo tému nekalých obchodných praktík v potravinovom reťazci, až sa, vďaka ďalším predsedníctvam, dostane čoskoro na svetlo sveta Smernica Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci.
Napriek tomu, že táto smernica jasne hovorí, čo má byť nedovoleným krokom zo strany nákupcov- aby nevykorisťovali dodávateľov, najmä si teda môžeme predstaviť pre zjednodušenie priamo farmárov, SNS predložila, a vláda schválila, návrh o zaťažení niektorých obchodných reťazcov a tvári sa, že tým podporí farmárov.
Pre ilustráciu: smernica, o ktorej finálnom znení bude Európsky parlament hlasovať 13.marca 2019 v Štrasburgu- a následne sa po krátkom čase, keď sa oficiálne publikuje, dostane do platnosti, predstavuje praktiky, ktoré budú priamo chrániť toho ktorého dodávateľa voči silnejšiemu nákupcovi. Tak napríklad členský štát má zabezpečiť, že bude zakázané, aby:
-nákupca vyžadoval, aby dodávateľ platil za znehodnotenie poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktoré boli dodané v riadnom čase a v zmluvne dohodnutej kvalite, ku ktorému dochádza, keď sú výrobky vo vlastníctve nákupcu;
-nákupca vrátil nepredané potravinové výrobky bez zaplatenia za tieto nepredané potravinové výrobky;
-nákupca jednostranne zrušil objednávku poľnohospodárskych a potravinových výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze vo veľmi krátkom časovom predstihu od zmluvne dohodnutého dňa dodania výrobkov (možné výnimky zo štandardu krátkeho časového predstihu 30 dní);
-nákupca zaplatil dodávateľovi neskôr než 30 kalendárnych dní odvtedy ako boli doručené produkty alebo faktúra;
-nákupca jednostranne presadí zmeny podmienok dohody o dodávkach, vrátane ceny poľnohospodárskych a potravinových výrobkov.
V smernici sú ešte viaceré praktiky, ktoré viac nemajú byť povolené. Smernica bojuje za dobrú vec rozumným spôsobom.
A čo urobila slovenská vláda ešte predtým, ako vstúpi do platnosti smernica? Zaťažila niektoré reťazce odvodom, tvrdiac, že ´´Čistý výnos pôjde na podporu slovenských prvovýrobcov, na prezentácie súvisiace s odbytom ich poľnohospodárskych produktov a výrobkov.´´
Prečo, keď môžeme len dobre implementovať smernicu, ktorá by skutočne veci riešila priamo medzi dodávateľom a nákupcom, sa tu tvárime, že vyzbieraných okolo 70-80 miliónov z odvodov pre reťazce pôjde výrobcom? Ktorým, ako? A načo bude akože farmárom to, že sa bude robiť reklama ich výrobkom? Upracujú sa k smrti vďaka veľkému odbytu odprezentovaných výrobkov, za predaja ktorých nedostanú zaplatené, nebudú mať písomnú zmluvu, lebo reťazec ju odmieta, a ak by nerobili 24/7, tak budú v strate?
Keďže ide o smernicu, a nie nariadenie, tak to členský štát nemusí implementovať textom rovnakého znenia (aký je tu prezentovaný), len to celé nejako musí vo svojej národnej legislatívnej výbave reflektovať. Je preto možné, že daný zákon o odvodoch je to konečné, čo Slovensko plánuje v tejto sfére spraviť? Teoreticky, myslím, že na prvý šup, áno. Kým nám Komisia nepovie, že toto nie je to isté ako to čo má smernica riešiť. (teda ja dúfam, že by to tak zhodnotila)
Ministerka Matečná tvrdí, že ´´Slovenskí farmári sa vďaka týmto prostriedkom stanú konkurencieschopnejší v EÚ.´´ Dostávame miliardy na priame platby, a miliardu a pol na 7 rokov Programu rozvoja vidieka. Ako preboha chce celý sektor zachrániť 80 miliónov EUR? Veď to je totálny nezmysel. Nie je to poburujúce, ako zase raz niekto zavádza, hnusným spôsobom predstavuje slovenskému publiku, čo spravil pre slovenské poľnohospodárstvo? Naše poľnohospodárstvo potrebuje štrukturálne zmeny, a taktiež potrebuje dobre implementovanú danú smernicu, nie tento odvodový paškvil, na ktorom sa možno tak nabalia reťazce.
