Autor obmedzene (asi ako mu dovoľovala tématika) spomenul práva zvierat, barbarčiny, ktoré na nich vykonávame..Jeho očividný nesúhlas s morálkou sveta, kde sa potrat jedinej ľudskej zygoty považuje za zločin, ale kde väčšina ľudí mávne rukou nad vivisekciou akéhokoľvek počtu inteligentných cicavcov, by určite vzniesla vlnu rozhorčenia medzi ľuďmi... Mne sa tento postoj páči. Aj to, ako spomenul zvýšenie krvného tlaku v súvislosti s tým, že v gastronómii boli homáre zaradené k hmyzu a preto sa mohli variť zaživa. To bolo na jednej z prvých strán, keď som zvažovala, či knihu čítať. Kvôli tomu som čítala. A som rada=).
Občasné zhodnotenie autora, ako sa bezvýsledne snažia niekedy cirkevní hodnostári prepašovať Boha zadnými dvierkami a urobiť z neho asistenta prírodnému výberu, tiež bezvýsledne, je pestré a úsmevné. Svoje robí určite aj český preklad, v ktorom som to čítala. Rešpektujem kresťanov. Nesúhlasím však s tým, učiť, že Darwin bol pomätenec, ktorému sa páčili Galapágy, a že Boh okrem toho, že vzhliada na náš život, počúva modlitby a sleduje všetky naše hriechy, má aj vedľajšiu funkciu- stvoril svet a občas, keď sa mu zachce, zhodí z ničoho nič na svet morča, koňa, korytnačku, všetko hotové pravdaže.
Vedecké poznatky a argumentácie v knihe sú na úrovni a hoci majú svoje protiteórie, mnohé schovajú do vrecka. Kapitoly o tom, že Boh nemohol stvoriť niečo z ničoho, vysokú formu života, a tiež jednotlivé orgány rovno vo svojej najdokonalejšej podobe, jedným šupom, ale musela prebehnúť kumulatívna selekcia až k najvyšším formám života, sa čítajú veľmi dobre. Vysvetľuje to aj pre nás laikov: Päťpercentný zrak je lepší než slepota, päťpercentný zvuk je lepší než hluchota, lietať s päťpercentnou efektivitou je lepšie ako nelietať vôbec, stotina pľúc je viac ako žiadne pľúca a každá stotina predlžuje čas možný stráviť na súši. Je vierohodné, že každý medzičlánok pomáhal prežitiu a rozmnožovaniu. Postupne počas mnohých generácií vzniknú stopercentné oči.. A vlastne stále nemusia byť stopercentné. Záhadou je pre autora hlavonožec (mäkkýš) rodu Nautilus, ktorý ostal na jednej úrovni so svojimi predkami s na tie časy vyspelým okom po sto miliónov rokov, a za celý ten čas nebol schopný „objaviť" šošovku.
Dawkins dáva živočíchom akúsi pomyselnú schopnosť riadiť svoje životy a túžbu sa zlepšiť, aj keď nakoniec ide pravdaže vždy o prírodný výber, selekciu, mutáciu. Ale tento prístup sa mi páči. V jednej kapitole hovorí krátko o tom, že aj netopiere môžu planétu Zem brať, ako berú ľudia to, že je to naša planéta, planéta netopierov. Tam „veliace" bytosti, netopiere, ľudí berú ako nedokonalé bytosti, ktoré nevedia svojimi úbohými pazvukmi rozpoznať a lokalizovať akýkoľvek, aj ten najväčší(!) predmet. Sú to veľmi pekné obrazy, čo predvádza ľuďom. Že nie sme pre iný život najviac. Ako nás niektoré formy života tromfli. Ako napr. radary a sonary opakujeme po nich. Zosobňuje živočíchy a nemá ich len za študijný materiál. Hovorí, že ako kuchárske knihy považujú homára za rybu, tak homáre o nás pokojne môžu hovoriť ako o rybách, ,lebo my s nimi máme v skutočnosti spoločné viac.
Okrem pýchy (avšak aj podľa neho sme jednou z najkrajších foriem života) spomína pomimo, avšak nie odveci, v súvislosti s evolučnou teóriou, aj iné hriechy. Ako tasmánsky tiger škodil ľudom, avšak oni škodili viac jemu a teraz na Zemi už nie je žiaden tasmánsky tiger, ale nadbytok ľudí je značný.
Fascinujúcimi príkladmi je v knihe priblížené, ako prírodný výber nechal prežiť najlepšie pripravených. Ako veľmi sa bolo treba prispôsobiť. Veľmi ma zaujala napríklad zmienka o cikádach, ktorých juvenilné štádium trvá 13 a 17 rokov. Prvočíslo. Žiadny predátor či parazit nie je schopný synchronizovať svoj životný cyklus s prvočíslom a tri druhy cikád sa tak chránia a prežívajú.
Myslím, že nie všetko som pochopila tak nadobro. Že by som to nedokázala zreprodukovať bez toho, aby som si znova prečítala, ako to myslel..Niektoré čiastkové myšlienkové pochody dokazujúce platnosť evolučnej teórie sú zložité. Ale verím mu a páči sa mi, čo je v knihe napísané a ako je to napísané.