Edulab roztancoval školy
Celosvetová súťaž učiteľských projektov, ktoré inovatívnym a premysleným spôsobom využívajú digitálne technológie na podporu poznávacieho procesu žiakov, majú z pohľadu Slovenska nezvyčajne moderné kritériá na hodnotenie. Vydržte chvíľu, budem hovoriť o tancujúcich školách, ale toto je úvod, ktorý sa mi práve hodí. Spomínaná súťaž má tzv. regionálne kolá, potom kontinentálne a napokon svetové finále pod názvom Global Forum programu Partners in Learning. V marci tohto roku sa do európskeho semifinále prepracoval (spolu s tromi ďalšími slovenskými školami) aj projekt Materskej školy na Švantnerovej ulici v Bratislave – po prvý raz v 10-ročnej histórii súťaže poslali organizátori všetkým európskym súťažiacim správu: neprehliadajte materské školy, máme sa čo od nich naučiť!
Prosím o trpezlivosť, ešte budú dve malé odbočky. Pred nedávnom mi kolega Roman na katedre povedal, že materskej škole na Švantnerovej – ako moderný, digitálne gramotný a spolupracujúci rodič svojho Dominika – pomáha natočiť súťažné tanečné video. Dominik ešte nemá štyri a to, že spolu s deťmi a pani učiteľkou tancuje do video súťaže, ma potešilo, ale tak trochu aj vyfučalo druhým uchom von.
Posledná odbočka. Pretože som porotcom spomínanej celosvetovej súťaže Partners in Learning, zapájam sa aj do tvorby jej hodnotiacich kritérií. Spoločne by sme ich mohli nazvať Ako Váš projekt vytvára pre Vašich žiakov príležitosti na rozvoj ich kompetencií pre život v 21. storočí. Jedným z kritérií je napr. otázka Dáva Váš projekt žiakom príležitosť samostatne (v tímoch, ale bez dozoru a nápovedy učiteľa) riešiť autentické problémy? Problémy, ktoré žiakov zaujímajú a motivujú k netradičným prejavom? Pre objasnenie uvádzame napr. projekt, v ktorom žiaci strednej školy prepísali klasickú Shakespearovu hru do súčasného kontextu a na námestí svojho mesta zorganizovali jej verejnú inscenáciu pre svojich rovesníkov a každého, kto sa chcel pristaviť.
Podľa tohto a ďalších kritérií hodnotím projekty učiteľov z celého sveta a vravím si: nie je až také ľahké čosi podobne odvážne a nevšedné nájsť aj u nás. Ešte tak možno v Materskej škole na Švantnerovej, alebo na Základnej škole v Bošanoch... A vtedy mi Jano ukázal video klip, v ktorom mladí ľudia z nemenovaného gymnázia nádherne tancujú na námestí a lákajú do tanca aj všetkých prizerajúcich! Vtedy som pochopil, že tanečný klip zo škôlky a títo tancujúci mládežníci – to sú len dve zo skoro 200 ďalších škôl, ktoré tancujú pre tanečnú súťaž, ktorú organizuje Edulab. Presnejšie, ktoré tancujú pre radosť. Famózne!
S chuťou som si pozrel desiatky ďalších tanečných video príbehov – z materských škôl, základných a stredných škôl, zo škôl, v ktorých tancujú integrované deti s vážnymi poruchami, zo škôl, v ktorých so žiakmi tancujú aj učitelia... jednoduchu ohňostroj nadšených, autentických, často aj autorsky žiackych prejavov radosti. Pozeral som si video klipy a vravel si: bezmála 200 škôl malo odvahu a chuť skúsiť čosi nové. Čosi, čo sa netvorí ľahko, za čím sa skrýva obrovská motivácia, námaha, tvorivá atmosféra, určite veľa smiechu, veľa príbehov, ktoré by sme sa inak nedozvedeli. Myšlienka, scenár, nácvik, niekedy aj kostýmy a kulisy, hudba, realizácia, kamera a osvetlenie, strih, zvuk... Kto si myslí, že toto všetko do školy nepatrí, nech radšej ďalej nečíta (aj keď sme už skoro na konci). Kto si myslí, že toto všetko je iba zábava a pri zábave sa predsa žiaci zabávajú ale neučia, nech zostane naďalej a navždy v žalárenskej škole 19. storočia.
Ja chcem namiesto toho byť radšej znovu žiakom, ktorý tvorí a nacvičuje, rieši autentické problémy, študuje a diskutuje, komunikuje a... je na to všetko hrdý a má z toho všetkého radosť. Verím, že prídu aj iné úžasné, autentické nápady – možno z Edulabu, možno z inej strany. Nikto už túto spontánnu vlnu, ktorá využíva a násobí motiváciu mladých ľudí, nezastaví. V závere jedného z klipov hovorí detský hlas: Škola nás učí. Ale tanec nám dáva možnosť byť sami sebou. Výborne, ale ešte viac: toto je príležitosť, kedy nám dobrý nápad – a škola – dáva možnosť byť sami sebou.
Ivan Kalaš
Profesor Ivan Kalaš je vedúci katedry základov a vyučovania informatiky,
na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK.
Na záver niekoľko ukážok:
