edulab
Tri premeny Školy na dotyk
Keď sme so Školou na dotyk začínali, nevedeli sme presne kam nás projekt dovedie. Verili sme učiteľom, žiakom, sebe a technológii. Kam sme sa dostali?
Nezisková organizácia, ktorej cieľom je hľadanie podoby školy v 21. storočí. Zoznam autorových rubrík: EDULAB - projekty, Zažili sme v EDULAB-e, Učime digitálne, Nezaradené
Keď sme so Školou na dotyk začínali, nevedeli sme presne kam nás projekt dovedie. Verili sme učiteľom, žiakom, sebe a technológii. Kam sme sa dostali?
Dajú sa v saune vyriešiť problémy svetového kalibru? Rastú vo Fínsku co-working huby ako huby po daždi? Je fínske školstvo naozaj inovatívny a dobre naštartovaný startup? Ktorým smerom kráča to naše?
Zvedavosť, očakávanie, napätie, netrpezlivosť... podobné pocity blúdili v mojom vnútri počas jednej z „pracovných“ ciest na univerzitnú pôdu Konštantína Filozofa v Nitre. Ako dopadne náš nový experiment v projekte Škola na dotyk?
V sobotu 7. februára 2015 sme mali workshop na akcii TEDxYouth Bratislava, na ktorom sme s účastníkmi skúmali budúcnosť školy . Na úvod jedno univerzálne zistenie: všetkým, čo majú skeptický názor na nastupujúcu generáciu a paranoidné predstavy o ich stádovitosti, neschopnosti a bezstarostnom hedonizme by sme z celého srdca odporučili zažiť podobnú akciu. Prepisovali by predsudky.
Koncom januára sa v Londýne uskutočnila jedna z najväčších udalostí digitálneho vzdelávania - Bett show 2015. Štyri dni hľadania odpovedí na tému prítomnosti a budúcnosti školy priniesli veľa inšpirácie. Čo sme si v Londýne všimli my?
Prvý rok projektu Škola na dotyk je za nami. Bola to rýchla jazda, ale videli sme toho toľko, že sa všetka vynaložená energia bohato vyplatila. Každá správna prezentácia o digitálnych technológiách v škole začína slovami o tom, ako v budúcnosti bude trh práce potrebovať digitálne zručných zamestnancov a o tom, že žijeme v digitálnej dobe a rovnaká by mala byť aj škola. Príliš veľa projektov ale stroskotalo na tom, že sa softvér na školách nepoužíval a technológia zapadla prachom niekde v sklade. Dôležitejšia ako tieto konštatovania je však otázka – ako digitálne technológie v škole zmysluplne implementovať?
Od spustenia TUULu v októbri 2013 ubehlo viac ako pol roka. Za ten čas sa toho veľa zmenilo. Od aplikácie so základnou funkcionalitou sa TUUL rozrástol na komplexný systém, v ktorom sa denne objavujú nové materiály a funkcie. Začiatkom mája 2014 sme prekročili číslo 1000 zverejnených materiálov. Čo ešte sa od vzniku portálu zmenilo?
Navštívili sme jednu zo škôl zapojených do projektu Škola na dotyk - ZŠ Mateja Bela v Šamoríne. Piataci nám ukázali niečo, na čo tak skoro nezabudneme. Bolo to skoro ako kúzlo - v triede plnej technológií všetky zariadenia zmizli...
Sledovali ste už niekedy hviezdy a planéty za slnečného dňa? Merali ste v decibeloch ruch na ulici? Zisťovali ste vzdialenosť a výšku predmetu bez toho, aby ste sa pohli z miesta? Vytyčovali ste trasu presunu pomocou digitálneho kompasu? My áno.
Čo sa stane, keď sa dajú dokopy desiatky odhodlaných učiteľov z desiatich slovenských škôl s 300 tabletmi, dvadsiatimi notebookmi a desiatimi interaktívnymi displejmi? Vznikne projekt Škola na dotyk, ktorý bol minulý týždeň oficiálne spustený.
Tento týžden sme s kolegom Milošom Bélikom oficiálne odprezentovali nového pomocníka pre učiteľov - Tuul. Myslím si, že je to aplikácia, ktorú ocení každý učiteľ učiaci digitálnymi materiálmi. Tu sú tri dôvody prečo.
Dnes ráno sme mali tú česť privítať na pôde našej najmodernejšej triedy na Slovensku skupinku druháčikov, ktorí si u nás robili kurz z čarodejníctva. Nie, nebudem prezrádzať celý program. Ten si príďte skúsiť s vašimi žiakmi sami.
Európska komisia (EK) publikovala vo februári tohto roka rozsiahlu, 163-stranovú analýzu obsahujúcu výsledky prieskumu o využívaní informačno-komunikačných technológií vo vzdelávaní. Prieskum zahŕňal 31 krajín, z toho 27 členských krajín EÚ plus Chorvátsko, Island, Nórsko a Turecko. Celkovo bolo oslovených 190 tisíc respondentov - žiakov, študentov, pedagógov a manažérov škôl. Keďže publikácia obsahuje množstvo údajov, ktoré na tejto ploche nie je možné zreprodukovať, sústredím sa na to, ako si v prieskume vodilo Slovensko a aké sú hlavné zistenia.
Ak chceme diskutovať o modernizácii školstva, musíme mať v prvom rade jasno v tom, čo pojem modernizácia znamená. V minulosti naši predkovia rovnako označovali veci, ktoré sú pre nás dnes presným opakom. Kedysi bola moderná tabuľa s kriedou a ešte nedávno to bol monitor na stole každého žiaka. Je modernizácia kľúčový pojem alebo je to len vata, ktorú vkladáme všade tam, kde chceme zakryť, že vlastne nemáme čo konkrétne povedať?
Dva krát nevstúpiš do tej istej rieky, tvrdil Herakleitos a touto metaforou chcel postihnúť neustále premeny, ktoré sú nášmu svetu vlastné. Dnes by sme mohli jeho slová aktualizovať do novej podoby - dva krát nekúpiš ten istý mobil, pretože keď prídeš na druhý deň do obchodu, už je na pulte nový typ. Prúd premien, ktoré spôsobujú technológie je tak dravý, že zasahuje aj do najposvätnejších kútov našej kultúry. Veď čo môže byť väčším pilierom nášho sveta ako kniha? A čo z nej ostane, ak sa rozplynie v efemérnych cloudových aplikáciách, ako sa to deje hudbe, či novinám? Všetko a nič.
Edulab je centrum moderného vzdelávania a našim cieľom je sprostredkovať žiakom zážitok učenia aj prostredníctvom digitálnych technológií. Jednou z foriem našej činnosti sú ukážkové hodiny, ktoré bezplatne navštevujú školy z celého Slovenska.
Každý učiteľ pozná rozdiel medzi triedou, ktorá je kolektívom a tou, ktorá je náhodným zhlukom atomizovaných jednotlivcov. Kolektív drží spolu, jednotlivec sa v ňom nestratí, vznikajú tu celoživotné priateľstvá, ktoré od začiatku prerastajú školské lavice. Tá druhá trieda je pasívna, nudná navonok aj dovnútra, rozdelená do malých skupiniek medzi ktorými to škrípe. Je jasné, že každý triedny učiteľ by chcel mať skôr tú prvú triedu. A prvým krokom ku vzniku kolektívu sú spoločné zážitky, alebo ešte lepšie, ten zázračný moment, keď trieda niečo spoločne vytvorí. A práve o tomto triednom zážitku je naša súťaž The School Dance.
To, čo bolo na začiatku nápadom riaditeľa jednej zo znojemských základných škôl sa postupom času stalo zásadným prelomom vo výučbe v Českej republike. Projekt nazvaný Digitálne hniezda šikovne využíva modernú počítačovú techniku, aby motivoval deti k učeniu. Žiaci sú nadšení, ich výsledky prevyšujú republikový priemer, takže niet divu, že projekt sa šíri na ďalšie školy.
V prvej časti blogu ste si mohli prečítať charakteristiku grantu „Po stopách dejín“, ktorý v Edulabe v spolupráci s učiteľmi realizujeme a tiež náčrty obsahov prvých piatich projektov. Stručne o ďalších piatich vybraných projektoch:
Boli sme so študentmi na exkurzii na Slavkove a kolega, učiteľ dejepisu, práve opisoval najdramatickejší okamih bitky troch cisárov. Bolo to približne takto: nič netušiace ruské jednotky stáli obklopené hmlou na Preteckom návrší a o bojisku vedeli len podľa vzdialených zvukov streľby. O pochodujúcej, hmlou krytej francúzskej pechote, nemali ani tušenia. Keď vietor rozfúkal hmlu, bolo už pre vojská troch cisárov neskoro - Napoleonove jednotky sa prekvapujúco vynorili z hmly a ich nepriateľ nestihol zareagovať. O výsledku bitky bolo takmer rozhodnuté. Rozprával to s takým zanietením, že som mal podozrenie, že bol očitým svedkom. Študenti stáli v nezvyklom tichu a počúvali. Dokonca ani nemali v rukách mobily. Škoda, že sa tento výjav nepodarilo zaznamenať, nahraté by to síce nebolo celkom „ono“, ale vždy lepšie ako suché fakty a nudné diktovanie poznámok. Projekt „Po stopách dejín“ vznikol presne na to, aby takéto jedinečné okamihy boli prístupné komukoľvek a kedykoľvek.