Slovo moderný pochádza z latinského modo - práve teraz. A podľa používania slova sa zdá, že sme moderní prekvapujúco dlhú dobu. Niekedy v prvej polovici 12. storočia začal opát Suger rekonštruovať kláštor Saint Denis v Paríži. Nechcel stavať po vzore antiky, nepáčil sa mu ani ťažký románsky sloh, chcel niečo nové, vzdušné, s vysokou klenbou a veľkými oknami - nazval to opus modernum (moderné dielo). Renesanční architekti o dvesto rokov neskôr týmto štýlom, gotikou, opovrhovali a moderná bola opäť antika. Každé obdobie prichádza s vlastnou interpretáciou toho, čo je moderné - to znamená aktuálne práve teraz, to čo sa vyčleňuje sa voči minulosti.
V dejinách ľudstva je modernizácia prirodzenou súčasťou každej činnosti. Menia sa podmienky, technológie, myslenie a zároveň potreby súčasnosti. Každý vek má stred modernity. V renesancii to bola Florencia, v 19. storočí Paríž alebo Londýn a dnes sú to technologické centrá ako Sillicon Valley - tep doby je diktovaný taktovacou frekvenciou mikroprocesorov.
Nech je centrom dnešného diania ktorákoľvek oblasť, rozhodne ňou nie je naše školstvo. Zdá sa, že sme skôr v neustálom závese za epochou. To sa špeciálne týka základných a stredných škôl. U vysokých škôl je dôležitý nielen vzdelávací, ale i výskumný smer. Minimálne v zahraničí ide o jeden z pilierov dynamiky vývoja. Modernizácia v kontexte školstva znamená zmenšiť alebo úplne odstrániť rozdiel medzi dianím v okolitom svete a v škole. Školstvo stratilo dych v momente, keď sa informácie stali dostupnými všade tam, kde je pripojenie na internet. Tým nechcem povedať, že by nám stačila jedna superencyklopédia a školy môžeme zatvoriť. Práve naopak - tým. že sa niektoré veci vieme naučiť bez pomoci učiteľa prostredníctvom digitálnych materiálov sa otvárajú nové možnosti práce s informáciami. Kľúčové už nie je informácie mať, ale pochopiť ich, spracovať a vytvoriť z nich niečo nové. A tu niekde je kľúč k modernizácii školy - musíme začať učiť menej, aby sme naučili viac.
V každej sfére ľudskej činnosti sú miesta, kde si pripomíname aké „to bolo". To je úlohou múzeí, technologických, alebo kultúrnych pamiatok. Lenže sú miesta, ktoré nemôžu byť rezerváciou starej epochy. A už vôbec to nesmie byť škola, ktorá má žiakov pripravovať na riešenie otázok budúcnosti. Proces modernizácie je pre školy imanentný - nikdy nezačína ani nekončí - trvá. Je to ich neodlučiteľná súčasť, tak ako výučba alebo učitelia a žiaci - bez modernizácie sa zo škôl stanú zakonzervované inštitúcie bez schopnosti odpovedať na otázky dneška.
Bolo by smutné, ak by sa v jednej zo slovenských škôl zjavila Mária Terézia a označila by ich za moderné. Pretože čo bolo moderné v 18. storočí, nemôže byť považované za moderné dnes.
Ján Machaj
n.o. EDULAB
