Aby si psíček s mačičkou kongresové centrum nepostavili

Písmo: A- | A+

„Uhorková sezóna“ ako vyšitá, prázdniny v plnom prúde, čas dohnať zopár restov a napísať ďalší blog.

V rámci nedávno skončeného školského roka som si stihla vyskúšať aj menšie cameo odborného konzultanta pri tvorbe diplomových prác. Spolu s bývalým kolegom Pavlom Bankovichom, ktorý sa roky venuje cateringu na najvyššej úrovni, sme pro bono konzultovali záverečné práce dvoch mladých architektov.

Zadaním oboch diplomových prác bolo navrhnúť kultúrne, kongresové a voľnočasové centrum v Nitre. Kultúrno-kongresová časť mala ponúknuť multifunkčnú sálu pre rôzne typy podujatí, množstvo menších miestností na prednášky a priestranné výstavné plochy. Poloha objektu pri rieke Nitra, s výhľadom na Nitriansky hrad a Zobor mala ponúknuť atraktívny priestor pre eventy i trávenie voľného času. Architektonické riešenie budovy malo zároveň zohľadňovať aktuálne trendy v navrhovaní, rešpektovať princípy udržateľného stavania, environmentálne a ekologické princípy tvorby.

Do procesu konzultovania diplomoviek sme sa dostali v záverečnej fáze dolaďovania detailov a priraďovania funkcionality k jednotlivým priestorom. V čom spočívala naša rola? Snažili sme sa pozmeniť optiku architekta / projektanta tak, aby bol schopný pozrieť sa na budovu z perspektívy nákupcu podujatí. Vysvetľovali sme teda, čo je kľúčové pre organizátora, ako potrebuje mať riešené zázemie pre catering, techniku, logistiku v rámci budovy či príjazdové cesty pre navážanie tovaru. Museli sme si spolu vedieť predstaviť aj tzv. „People Flow“, čiže ako bude vyzerať pohyb návštevníkov, obslužného personálu a technikov, kde si môžu zavadzať, kde je riziko kumulovania hostí a tvorby radov, či kde budú naopak prázdne zóny.

Prečo o tom ale vôbec píšem? Pretože každý dobrý projekt (a projekt kultúrno-kongresového centra obzvlášť) by mal vychádzať z potrieb cieľovej skupiny. Potrieb tých, ktorí ho budú „nakupovať“ a profesionálne využívať. Teda nielen potrieb návštevníkov, ale hlavne organizátorov a dodávateľov. „Naši“ dvaja mladí architekti veľmi rýchlo pochopili, kam tým mierime a čo treba prípadne zmeniť, prispôsobiť alebo dopracovať na to, aby bol projekt uskutočniteľný. Aby mal nielen peknú fasádu, ale aby aj fungoval zvnútra.

Musím sa priznať, že aj pre mňa samotnú to bol veľmi obohacujúci proces, obzvlášť keď som si zo začiatku študovala pôdorysy a rezy budovy a snažila sa v tom nestratiť :). Bola som tiež veľmi prekvapená, na akej vysokej úrovni boli projekty spracované, ako kreatívne boli navrhnuté vizualizácie a ako organicky oba projekty zapadli do aktuálneho priestoru. Posúďte sami, tu je link na prvúdruhú diplomovú prácu.

Navyše, zadanie bolo viac než náročné, pretože okrem kultúry a kongresu malo centrum spĺňať aj voľnočasovú funkciu pre verejnosť. A ako som už písala v predošlých blogoch, nie je vôbec samozrejmosťou, že sa to dá splniť. Požiadavky na multifunkčné priestory sú častokrát nerealizovateľné, má tam byť „z každého trochu“. Ako v Čapkovom príbehu o psíčkovi, mačičke a meninovej torte, z ktorej nakoniec iného psíka rozbolelo brucho. 

Ktovie, možno raz projekt kultúrno-kongresového centra v Nitre uzrie svetlo sveta. Držme palce, tak projektu, ako aj jeho autorom. Odviedli totiž skvelú prácu a okrem svojho remesla zvládli aj to, čo od nich neskôr bude vyžadovať klient – pozrieť sa na projekt očami toho, kto v ňom bude ďalej tvoriť.

Skryť Zatvoriť reklamu