Plné miestnosti, kde sa odohrávajú nezabudnuteľné šou sa menia na plné ulice, kde sa pouličné šou nijako nemíňajú kvalite. Existuje miesto známe svojím každoročným festivalom. Toto miesto je v Škótsku a priťahuje všetkých umelcov, kúzelníkov, akrobatov, komikov, muzikantov a ostatných z pódií z celého sveta.
V Edinburghu sa počas celého mesiaca August deje toho priveľa a plánovanie sa tým pádom stáva veľmi náročným. Ak sa však rozhodnete ísť s prúdom, tak možno objavíte skryté poklady v podobe úžasných predstavení, tak ako sa to podarilo aj mne.
Všetko začalo neuveriteľnou otváracou ceremóniou na námestí svätého Andreja. Myslím, že som ešte nikdy niečo také nádherné nevidela. V uplynulých rokoch som sa zúčastnila otváracej a škaždým rokom som si myslela, že nie je možné aby bola lepšia. Každý rok sa im však podarí prekonať tú minuloročnú. Svetelná šou sprevádzaná hudobným pozadím, rozprávajúca príbeh o festivaloch uplynulých sedemdesiatich rokov bol neskutočný zážitok, ktorý nebolo možné zachytiť fotoaparátom či kamerou. Predstavte si námestie okolo ktorého sa na všetkých budovách odohráva svetelné predstavenie spolu s hudbou a hovoreným slovom a vy sa prechádzate okolo celého námestia a užívate si túto neobvyklú šou.
Neskôr prišiel víkend...
Bola som pozvaná na koncert kapely v ktorej hral priateľ mojej kamarátky. Nevedela som čo od toho očakávať, keďže išlo o africký štýl hudby a ja nie som fanúšik práve tohto štýlu. Koncert bol však nad všetky očakávania (pre zvedavcov čo to bolo za hudbu - David Luhanga and tilitose a Bwani Junction) a človek mohol zažiť zaujímavé prepojenie britskej a africkej kultúry. Z jedného drinku po koncerte sa stalo niekoľko a tak po príchode domov sme sa snažili hádať národné hymny jednotlivých krajín :)
Sobota.
Ďalší večer plný pódiových prekvapení. Na ceste do mesta som sa zastavila pri pouličnom gitaristovi Mathew Lennoxovi, ktorého gitara vydávala uchu lahodiace tóny. Medzi piesňami sa s nami podelil o svoj životný príbeh a cestu muzikanta. Slová ´nebojte sa robiť čo milujete a byť samým sebou´ boli inšpirujúce hneď pre viacerých v hlúčiku okolo pouličného muzikanta.
Na okraji festivalu sa odohráva ´Fringe´. V ňom si nájdu miesto tí, ktorí sa nedostali do výberu na samotný festival. Fringe sa odohráva v puboch a iných malých priestranstvách a šou ktoré ponúka sú zadarmo. Umelci túto možnosť využívajú pre svoje vlastné zviditeľnenie sa a rovnako zárobok, nakoľko hostia, ktorí sa šou zúčastnia môžu prispieť nejakou tou librou. Podarilo sa nám vidieť komika, ktorý vytiahol na pódium hneď viacerých zúčastnených a tí sa stali súčasťou skutočne vtipnej šou, kde si našla svoje miesto lepiaca páska, kýblik, či záchodová kefa.
Naše kroky viedli do ďalšieho z pubov, kde sa práve pripravovala kapela na svoje vystúpenie. Nevedeli sme kto to je, čo budú hrať, povedali sme si však, že sa necháme prekvapiť. Naše spontánne rozhodnutie sa zmenilo v jeden z najúžasnejších zážitkov, aký som kedy mala z počúvania živej hudby. Stáli sme hneď vedľa kapely (Mellow Chants) a chalani, ktorí väčšinu večera improvizovali, nám všetkým ukázali, akým úžasným talentom môže byť človek obdarený. Večer sa však chýlil ku koncu, podaním ruky sme ocenili talent hudobníkov, dokonca mali rozhovor s manažerám za barom, že nie je ´cool´ nedovoliť kapele, aby hrala ďalej a zobrali sme sa všetci domov vyspať víkend plný zážitkov.
