Eva Chmelíková
Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
Počas viac ako desaťročia života v inej krajine, som sa naučila jednu veľkú lekciu. Obohatila ma na celý život.
Žijem v Škótsku, už vyše desaťročie. Maľujem a tvorím a venujem sa psychoterapeutickému poradenstvu pre deti a dospelých, v ktorom okrem tradičných teórií často používam kreatívny prístup k terapii. Pred a počas štúdia ma život zavial medzi deti v škôlke, škole bežnej či špeciálnej, pracovala som aj s deťmi v autistickom spektre. Čím dlhšie a do väčšej hĺbky sa venujem terapii uvedomujem si, že osveta o duševnom zdraví má stále svoje rezervy a tak tu zdieľam malé úlomky, aby som prispela k búraniu stereotypov a predstáv o tomto odvetví a aby sa tak raz stalo prístupnejšie pre všetkých, ktorí by sa našli v situácii, že ho potrebujú. Všetko na tomto blogu povedané vychádza z osobných skúseností alebo pohľadov a nenahrádza odborný posudok lekára, terapeuta, psychiatra. Objavia sa tu občas aj príbehy z krajiny v ktorej žijem, či osobné názory na rôzne témy. Vyvíjam sa a snažím sa pochopiť tento svet cez každodenné stretnutia a skúsenosti. Ale v prvom rade sa snažím žiť a nechať žiť. Zoznam autorových rubrík: Škótsko, Príbehy z detského sveta, Na umeleckú nôtu, Súkromné, Nezaradené, O duševnom zdraví
Počas viac ako desaťročia života v inej krajine, som sa naučila jednu veľkú lekciu. Obohatila ma na celý život.
Ako deti sme chodievali mávať vláčikom a ľuďom v nich, dnes sme svedkom ako sa vo vlakoch presúvajú tanky.
Mnohí sme vyrástli na rozprávkach postavených na protipólnych dualitách dobra a zla. Z psychologického hľadiska
Popravde ani neviem ako začať, či vôbec, čo sa snažím povedať uchopiť.
Byť sám sebou je náročná úloha v živote každého človeka.
Jedným z najdôležitejších školských výletov, ktoré som zažila bol výlet do poľského Auschwitzu.
Nehrajte Putinovu hru, bolo odkázané nášmu južnému susedovi spolu s našim premiérom.
Dejiny hoci nimi žijeme práve teraz sa píšu samé.
Grandióznosť Ruska sme všetci poznali, či už na vlastnej koži alebo cez generačne.
Pandémia a udalosti vo svete posledných rokov zrýchľujú konverzáciu o tejto téme. Čo to ale vlastne je?
Na Ukrajine je vojna. Trvalo mi dva dni dokým som vedela zase opäť normálne fungovať.
?Môžeme sa dnes pridať k Monike na jej aktivity? ´Potmehúdske úsmevy dvoch 7 ročných chalaniskov mi napovedali, že sa môže jednať o dáke šibalstvo.´
?Nikto´ chápe, že každý človek je jedinečná individualita a to čomu podvedome verí len zrkadlí to ako sa správa. ´Všetci´ má naopak názor na to aký by mal Nikto byť a sám seba vidí ako neomylného.
Na obrazovke svietia farebné stĺpčeky a ja si postupne začínam uvedomovať vážnosť situácie. Niet čudo, že čierna farba patrí práve tej strane,
?Teraz budem ambasádor Slovenska, ´povedal môj francúzsky kamarát a pohrúžil sa do vysvetľovania, prečo je slovenská kultúra tak veľmi unikátna a dôležitá.
Prečo po mne ale kričíš? Nedalo mi neotočiť sa za pokojným mužským hlasom v uličke obzerajúc si čo obsahuje produkt, ktorý možno presunie do nákupného košíka.
„Život je ako sínusoida,“ povedala pani učiteľka a nakreslila kriedou vlnitú čiaru na tabuľu, cez ktorú v strede prechádzala rovná priamka.
Keď som bola dieťa umenie ma nebavilo. Chodili sme na výstavy, maľovali sme s vodovými farbami, ktoré sa nikdy pekne nezmiešali a takmer odvšadiaľ som počula aké dôležité sú vedomosti, či kariéra.