Trocha som sa zahanbila, pretože hoci narastajúcou vzdialenosťou sa môj záujem o rodné korene predovšetkým v kultúrnej oblasti zvyšuje, predsa samu seba nevidím unikátnou. Zrejme to máme tak trocha v krvi. Stáročia nám bolo vysvetľované, prečo naša kultúra nie je až tak dôležitá, či naopak sme boli manipulovaní k nezdravej dôležitosti, že sme tomu sami cez generácie uverili. Vnútorný kompas, ktorý dokáže iného rešpektovať no súčasne si uvedomiť vlastnú hodnotu niekde cestou vypadol.
´Pri dnešnom presadzovaní anglo-saskej kultúry vo svetovom meradle, kde hollywoodsky film môžu vidieť všetci naprieč planétou sú kultúry ako slovenská veľmi dôležité, pretože nie sú bežné, sú späté s určitým regiónom, a tým sú unikátne, pretože nikde inde také zvyky, umelecké vyjadrenie, hudobné či filmové prevedenie nie sú.´
Videla som obavy v jeho tvári, ako vidí neútešnú budúcnosť v ktorej mizne nie len slovenská unikátna kultúra ale aj tá jeho domáca francúzska. V žalúdku som pocítila odvrátenú temnú stránku globalizácie.
Verím, že človek by mal robiť to, čo korešponduje s jeho vnútorným presvedčením (ktoré samozrejme rešpektuje iného človeka), nie len preto, že sa to tak má alebo vyžaduje. Chuť niečo robiť by mala vychádzať zo srdca, pretože inak to nefunguje. Človek sa tak stáva autentickým a stráca sa nepotrebná manipulácia, presviedčanie, či hnev. Jeho vlastné schopnosti sa stávajú užitočnými nie len pre neho ale aj pre okolie, spoločnosť.
Okrem spoločenských bytostí sme aj bytosti kreatívne, hoci mnohí z nás si to o sebe nie vždy myslia. Kreativita nemusí byť vždy len vydávaná von, ale môže byť aj prijímaná (cez hudbu, umenie, divadlo, tanec, literárny príbeh a pod.). Bez výtvarnej a hudobnej výchovy sa malým deťom poriadne nerozvíja mozog. Bez kreativity dospelý človek stráca prepojenie sám so sebou a svojimi emóciami.
Ľudia sú, budú a vždy boli mojimi najväčšími učiteľmi, to je jedno kto a akým spôsobom. Inšpiráciou a motiváciou k tomu, v čom mám ešte rezervy, alebo k tomu, akou nechcem byť.
Preto teraz posúvam inšpiráciu svojho francúzskeho kamaráta k tým, ktorých sa možno dotýka. Ak tancovať ľudovky je vaša vášeň, venujte sa jej, ak je to maľovať obrazy, maľujte, ak je to študovanie starej literatúry, študujte, ak je to amatérske divadlo, hrajte. Ak radi počúvate hudbu, chodíte do divadla, neodkladajte tieto činnosti až na neskôr keď bude čas alebo s kým ísť. Len tým, že im venujete svoju pozornosť a robíte ich s radosťou predávate svetu správu, že ak to tak človek v srdci cíti, stojí zato sa tomu venovať.
Prestaňme byť na chvíľku na seba takí tvrdí a nároční, prestaňme sa porovnávať, náhliť a robme občas veci z čistej radosti. Podporme aj ostatných, ktorí tak už robia, či len začínajú. Veď nie je lepšej spoločnosti, ako takej ktorá ak aj nechápe, tak cíti hodnotu svojho kultúrneho dedičstva a vie sa z neho tešiť.
