Zápas som sledovala hneď v prvých radách v hlavnej Fun village, ktorá sa naplnila samou bielou, modrou a žltou a mala som tú česť sledovať Fínsko – Švédsku hru z prvých radov. Hrou, okrem tej na ľade, nazývali vzájomné hecovanie sa pred zápasom, kde žltá grupa kričala Sverige a tá bielo - modrá odpovedala Suomi, Suomi. Následne si každá krajina zaspievala svoju hymnu bez neúctivého piskotu zo strany súpera. Po tomto „boji“ prišiel nejeden švédsky fanúšik k fínskemu a objal ho, alebo si fínsky fanúšik prisadol k švédskemu a viedli rozhovor, pri ktorom ste mali pocit, že sa stretli starí známi. Nepoznám ani jeden národ nejako bližšie, ale pohľad na to, ako dva súperiace štáty počas zápasu sedia jeden vedľa druhého bez posmeškov na adresu „nepriateľského“ tímu, vo mne vyvolával veľmi pozitívne pocity. Pri sledovaní takéhoto priebehu zápasu som rozmýšľala nad tým, ako by to vyzeralo pri zápase Česko – Slovensko. Často krát sa stretávam s tým, že sa nemáme radi mimo športu a nie to na hokeji. Asi od mála Slovákov by som počula vetu, ktorú mi povedal sklamaný Švéd: „Ja naozaj milujem Fínsko, ale jasné som smutný z prehry.“ Nebola som na zápase Česko – Slovensko, takže by som klamala, keby som povedala, že to nevyzeralo tak ako medzi Fínmi a Švédmi. Prikláňam sa však k negatívnejším záverom, ku ktorým ma vedú reakcie, s ktorými som sa po našom zápase tohto roku stretla a to nerátam roky minulé. Jasné, je ťažké porovnávať „nás“ s „nimi“, naše susedné krajiny sprevádzala iná história ako tie severské, úplne iný vývoj, ale napriek tomu bolo vidno vyspelosť týchto dvoch národov, slovami fínskej fanúšičky: „My sa máme radi, len na lade sme nepriatelia.“ A tak by to malo vyzerať, podporovať svojich, ale rešpektovať tých druhých, hoci by boli lepší.Nedá mi nespomenúť ešte jednu zaujímavú skutočnosť. Slovákom Fíni akosi prirástli k srdcu, aspoň tým v Bratislave. Celý stan s prehľadom prekričal žltých fandov, nie preto, že Fínov bola väčšina, ale preto, že väčšina Čechov a Slovákov fandila práve Fínom. Pravdu povediac aj ja som si ich veľmi obľúbila. Páčilo sa mi, keď som stretla Fínov so slovenskými šálmi, dokonca som na jedného začala po slovensky, keďže mal na chrbte napísané Gáborík. Túto skutočnosť si všimli aj švédski fanúšikovia, ktorí sa ma počas zápasu nechápavo spýtali: „Prečo všetci Slováci fandia Fínom?“ V tom momente s fínskou vlajkou na líci som sa cítila trošku trápne. Asi to bude tým, že fínskych fanúšikov tu bolo skutočne veľa a zanechávali veľmi dobrý dojem, ale po tomto poslednom večeri si aj Švédi napravili reputáciu a zaslúžia si naše rovnaké „kamarátstvo.“ Takže už teraz sa teším na ďalšie dva ročníky konajúce sa práve v týchto dvoch krajinách. A ak nie ostatní, tak myslím, že fínski a švédski fanúšikovia sa k nám radi vrátia, keďže ani my sme zlý dojem nezanechali, čo potvrdzuje výrok staršieho švédskeho fanúšika, ktorý tu bol „dva dni aj s botami“ a na našu adresu konštatoval: „Slovensko sa mi páči, rád by som ho videl raz celé.“
