Ibiza - zrkadlo dnešnej doby

Mám 22 rokov, čiže ideálny vek aj na trocha zábavy. Okrem toho nie som človek, ktorý by ňou pohŕdal, naopak hlavne v mladšom veku priam vyhľadával. Ale za povesť akú si získal Biely ostrov a kvôli ktorej sem každé leto lietajú tisícky partychtivých turistov by som sa hanbila.Strávila som na Ibize takmer päť mesiacov počas vrcholnej sezóny, takže som mala možnosť nazrieť do tajov Bieleho ostrova z pohľadu nie len týždenného turistu, ale aj z pohľadu pracujúceho človeka. Predstava prísť na jeden z najznámejších ostrovov je určite lákavá a verím, že nejeden by mi závidel. Ale ako sa hovorí, nie je všetko zlato čo sa bliští. Moje pracovné pomery na Ibize nechcem detailne rozoberať, to by bol úplne iný článok, ale keďže som pracovala na oddelení rezevácií pre Hotely a každodenne som komunikovala aj s práve zábavychtivými turistami, niektoré situácie by bola škoda nespomenúť.To že ako blondýna z “Východnej časti” Európy ste neprehliadnuteľná a s pomerne častou frekvenciou po vás stále niekto vykrikuje by sa dalo ospravedlniť. Španielsko nie je prvá ani posledná krajina, kde sa s podobnými lichôtkami stretnete, ale to, že sa vás vie niekto fyzicky dotknúť, prehrabnúť vám cez vlasy, či vám priam dať pusu na tvár ako sa míňate na ulici sa ospravedlniť ani v južnej krajine nedá. Okrem toho to nie sú vždy Južania, ktorí sa správajú k žene ako k veci, ktorá okolo nich prechádza.Na Ibize vás asi uchváti pestrofarebnosť v uliciach, reštauráciach, či na diskotékach. Teraz ale nerozprávam o kvetoch, či farebne namalovaných domoch. Tu možete vidiet na luďoch naozaj hocičo od kožených plaviek, cez najkratšie minisukne podobné opaskom, až po ružové 15 centimetrové štekle alebo pomalované telá rôznymi ornamentami a dozdobené gýčovými plavkami, ktoré zakrývajú najintímnejšie časti tela. Aj toto je jeden z dôvodov prečo ludia navštevujú práve Ibizu. Tu nie je nič zakázané, nič nemravné, nič odpudzujúce, či vymikajúce sa normálu. Dennodenne stretávate tranzvestitov, extravagantne poobliekaných ludí, či zmalovené pomaly 15 – ročné dievčatá ako si vykračujú vo vysokánskych topánkach priamo na jednu z najslávnejších diskoték Ibizy. To že ich prítomnosť upúta iných, predovšetkým sexu chtivých návštevníkov je bez pochýb. Ak sa okrem toho dievčence na chvílku zastavia, aby sa porozhliadli po sále, nie je vylúčené, že sa k nim priblíži pánko ponúkajúci najprvotriednejší kokaín. Ale aby ste si nemysleli, že sem chodia len mladiství. Najfrekventovanejšia veková skupina je asi 20 – 30 rokov, ale nie je ani žiadnou výnimkou skupina žien, ktorých vek si netrúfam odhadnúť, poobliekaných takmer ako spomínané patnásť-ročné dievčence. Obyčajný turista v klasických šortkach a žabkách, ktorý jednoducho len prišiel na dovolenku užiť si more, sa akosi medzi davom extravagancie stráca. Ak prídete na Ibizu a ubytujete sa v jednom z hlavných centier zábavy a nie ste fanda vyššie spomínaných samozrejmostí ostrova, je možné, že sa vám nebude páčiť. To, že sa veľmi ľahko dostanete do hotela s vekovým priemerom 22 je priam samozrejmé, ale okrem toho vás môžu stretnúť aj iné prekvapenia. Napríklad pozostatok, veľmi neslušného poväčšine anglického turistu, ktorý vám nechá v izbe na pamiatku kondómy (samozrejme použité), či pomalované obrazy, jeho čerstvými výkalmi. Áno aj toto je realita Ibizy, ktorú som si nie raz vypočula v telefóne prostredníctvom nespokojného klienta alebo zúfalej recepčnej, ktorej chyžné odmietli takéto svinstvo upratovať. Ale samozrejme takáto situácia nie je pravidlom. Sama som bývala v nejednom z hotelov v spomínaných centrách zábavy a všetko bolo v poriadku. Možno aj preto, že som bývala len v Ibize a našťastie nie v San Antoniu, kde sa stali aj spomínané incidenty. Čo sa ale stalo samozrejmosťou a okrem toho aj národným športom Ibizy, je balkónové skákanie. Keby len preliezanie z balkóna do balkóna, to sme robievali aj my na intrákoch, ale tu tento šport pozdvihli na vyšší level. Najväčší borec zájazdu je ten, kto skočí z balkóna priamo do hotelového bazéna. Bohužial ani tento šport sa neminul úrazom. Vlastne čo sa dá čakať od ludí, ktorí sa práve vrátia z diskotéky, viac ako trochu v nálade? Nenechajú sa predsa zahanbiť ak to dokázal kamarátov kamarát z Hornej Dolnej.To že som štyri mesiace dennodenne stretávala povrchných, občas spitých či zdrogovaných ludí celý deň ležiacich na pláži, kde im za chrbtom vyhrávala na plné pecky tuc – tuc muzika a nemali nič iné za ciel, ako zbaliť najbližšiu čajočku alebo sa vyfintiť tak, aby tá čajočka bola zbalená a potom si to už spolu užili svojím spôsobom som tomuto ostrovu prepáčila, keď sme si raz na pár dní požičali auto. Konečne som videla aj odvratenú časť ostrova. Biely piesok, smaragdové čistulinké more, normálni ludia, ktorí neprišli len za zábavou. Aj toto je našťastie Ibiza, len je škoda, že si svoju povesť získala práve tou druhou cestou. Cestou povrchnosti a diskoték, ktoré by ste našli, ak nie lepšie, aj v iných častiach sveta, len možno nie sú tak preslávené ako tie Ibizské. Je naozaj škoda, že normálny, zdravo uvažujúci človek sa tu cíti, ako keby sem nepatril. Dievča, ktoré nenasleduje svojho tanečného partnera priamo na hotel si pripadá ako mníška a chalan, ktorý je proste normálny a neuvažuje o každej žene ako o objekte zábavy a nepotrebuje si každú noc dokazovať svoju mužnosť, sa zrazu cíti zle v partii kamarátov, ktorí na tomto ostrove ukázali svoju pravú tvár. Raz mi jeden taktiež pracujúci chalan na Ibize povedal, že to je vlastne jedna veľká hra táto Ibiza. Ja som sa na nej odmietla podielať. Ak by som sa ale predsa len zúčasnila, čo by mi to prinieslo do života? Prinajlepšom pocit, že som stala slečnou čakajúcou popri krajnici na svoju obeť a prinajhoršom nákazlivý suvenír, ktorého by som sa možno nikdy nezbavila. Na Ibize som videla veľký omyl našej doby, kedy ludia prahnú len po tom fyzickom a najväčšiu rolu v životoch väčšiny novej generácie a mladých ludí hrajú peniaze a krása. Áno vždy sa nájdu výnimky a Ibiza je možno extrémom tej horšej časti sveta, ale ruku na srdce, nie je tento pôvodne len krásny biely ostrov jedným z dôkazov toho, kam sa ludstvo uberá čím ďalej tým rýchlejšími krokmi?