Keď Slovensko ožije hokejom

Po nevydarenom mieste pre štadión a jeho neuveriteľnom predražení počuť v prichádzajúcom autobuse natešených Američanov: Uaau, what amazing stadium. (Uaau aký úžasný štadión). Nuž áno niečo také v „Hostelovom“ a „Eurotripovom“ Slovensku asi nečakali. Hanbu sme si zatiaľ zrejme nespravili, hoci ľad trošku štrajkoval. Len škoda, že ako náhle sa fanúšikovia poobzerajú po okolí, skonštatujú, že ten štadión je velikánskym kontrastom k ostatným budovám. Hlavná stanica sa z večera do rána zmenila, hoci len na prvý, ale postačujúci pohľad, na miesto vítajúce všetkých vystupujúcich s príznačným Welcome to Slovakia ako aj s pozdravom Vitajte, vo viacerých jazykoch. Okrem toho nájdete aj informačné centrum, kde vám hneď v troch jazykoch poradia kudy kam. Že tam pobehujú bezdomovci? No a? Tí nie sú len u nás, ale v každom jednom štáte a v každom jednom hlavnom meste. Fanúšikovia cestujúci až do Košíc aspoň z vlaku vidia Slovensko, v znamení hradov, zámkov, Tatier, Váhu a pod., hoci podaktorí spoznajú skôr Poľsko pri presune z Krakova do Košíc.Pekné centrum s červenými autobusmi upozorňujúcimi na Little big city a do dokonalosti premenený podchod Trnavského mýta dokážu zakryť nedostatky mesta a vyvolať príjemný pocit okoloidúceho. Pivo vo Fun zónach zdraželo, ale primerane a pre zahraničných fanúšikov je stále lacné a čo je hlavné neuveriteľne dobré, ako ho okomentovali Fíni fandiaci nášmu týmu v zápase s Ruskom. Keby ste sa tých istých Fínov spýtali po slovensky, kde dostať pivo, ochotne vás nasmerujú, pretože sú v skutku učenliví. Samozrejme nedostatkov je stále veľa, ale vyzerá to tak, že pozitívny celkový dojem ich v konečnom dôsledku prevýši. Stačí ísť do niektorej Fun zóny, kde je atmosféra podobná tej na štadióne. Na nedostatky zabudnete, pretože vás strhne obrovská sila a energia fandiaceho a hrdého národa. Škoda, že takáto spolupatričnosť je prchavá a pravdepodobne rýchlo odíde s končiacimi Majstrovstvami. Aj napriek tomu sa však každý deň teším, ako sa prejdem Bratislavou, ktorá žije hokejom. Mestom, v ktorom v týchto dňoch stretávam skupinky národovcov z rôznych krajín, ktorí si tieto dni naplno užívajú. A užívame si ich aj my. Slovensko sa spojilo, zrazu My sme tu doma, či ide o Košice, Trnavu alebo Bratislavu a všetci fandíme našim chlapcom. Tým chalanom, ktorí za posledných desať rokov dokázali priam nemožné s týmto národom. Tým, ktorých sme zatracovali, velebili, zatracovali a zase velebili naposledy na olympiáde. Je úplne jedno ako to tento rok dopadne, hoci samozrejme medaila na domácej pôde by bola krásna, my sme už vďaka nim vyhrali. Máme z každej medaily, dôležité meno v hokejovom svete a tohto roku aj Majstrovstvá sveta. Sme hokejovou krajinou a je na nás, aby to tak zostalo. Preto je veľká škoda, že štát to ešte stále nepochopil a kašle na začínajúce nádejné talenty. Sme takmer v strede majstrovstiev, naša ďalšia participácia na nich je zatiaľ neistá, ale mne sa zdá, že sme konečne niečo pochopili. Neviem, či je to Majstrovstvami, alebo sa v nás prebudilo to ľudské, ale za posledné dni som sa stretla s toľkou milosťou a ústretovosťou od našich občanov ako nikdy. Len aby nám to vydržalo. Na záver už len dodám: Chlapci držím vám palce, ale v mojich očiach ste víťazmi už teraz.