reklama

Nastal čas rozchodu?

Je to už niekoľko rokov čo svoju pozornosť smerujem inde než do politiky. Boli časy kedy ma zaujímala, myslela som si, že záleží koho si zvolíme, či koľko o nej vieme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Až som prišla k uvedomeniu, že je to jedna veľká hra mocných, ktorí sú veľmi vzdialení od obyčajného človeka.

Vtedy som sa o ňu prestala zaujímať, ale aj preto, že som začala život v inej krajine a starosti boli celkom iné. Môj svet sa prečistil, nával informácií prestal byť dôležitý, pretože fakt, že ráno vstanem, pôjdem do práce, stretnem v nej ľudí, ktorí možno ovplyvnia a možno neovplyvnia môj život, nijako nezmenili. Iné hodnoty a iné veci začali byť dôležitejšie, také tie obyčajné.

Vždy sa veci musia dostať do rovnováhy a ak niečo ženieme do extrému prežijeme si aj extrém opačný, aby sa nastolila rovnováha. Roky záujmu o politiku a verejné dianie vystriedali roky úplného nezáujmu. Len vražda novinára sa ma skutočne dotkla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prišiel čas nájsť takú tú zdravú rovnováhu aj v tejto téme. Hlavne keď sa ma začína bytostne dotýkať. Nedovolím jej zobrať moju pozornosť od vecí, ktoré sú skutočne dôležité, no tento krát sa jej dlhé prsty načahujú až priveľmi blízko. Odchádzame z Európy, hoci nikto v mojom okolí z nej odísť nechce. Krajina v ktorej žijem sa rozvracia, čím ďalej viacej, hoci väčší mier a pokoj som asi nikde inde nezažila.

Keď som sem prišla bol to rok prvého referenda o nezávislosť. Po uliciach ma zastavovali ľudia vyzývajúci okoloidúcich ísť hlasovať za nezávislosť. Nie len že sa vtedy začínalo moje obdobie bez politiky, ale hlavne som nemala pocit, že mám právo rozhodovať o krajine o ktorej nič neviem a pre ktorú som ja cudzinec. Proces som pozorovala z diaľky a nijako sa ma nedotýkal. Bolo zaujímavé pozorovať nadšencov pre nezávislosť, ale hlavne rešpekt voči sebe navzájom. Mala som len tri roky, keď sa rozdelilo Československo. No priebeh bol zrejme podobný v aký verili, že bude tu. Mierumilovný rozchod dvoch krajín, v ktorých aspoň jedna cíti, že si už s tou druhou nemá čo povedať. Bez zášti, či hnevu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekoľko rokov neskôr a dnes je to celkom iný príbeh. Táto krajina mi už nie je cudzia, stala sa mojím domovom. Už sa tu necítim ako cudzinec, bolo mi totiž nespočetne krát ukázané, že som tu vítaná, hoci ja sama som mala občas pochybnosti. Nie je to však iný príbeh len pre mňa, ako keď stretnete nového človeka, ktorého potrebujete skutočne spoznať, aby ste si vytvorili názor. Je to taktiež celkom iný príbeh pre Škótsko.

Všetko ukáže čas a ja osobne mam silnú vieru v tento národ a jej cudzincov, že predsa sa cesty Británie a Škótska nakoniec rozdelia v pokojnom duchu, či nájdu spoločnú reč ako kráčať ďalej bok po boku. Bude to však cesta náročná s nejednou skúškou, aby všetci zúčastnení dokázali, či vedia kráčať až dokonca s rešpektom, hoci aj keď sami nie sú rešpektovaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zrazu sme sa ocitli v situácii, kde takmer žiadne východisko sa nezdá byť ideálne. Ak Škótsko odíde a presadí si nezávislosť, ktovie akým smerom sa vďaka tomu pohne celá Európa, ak zostane, kam až pôjde nerešpekt zo strany Británie, kam až dosiahne jej ignorovanie? Ako dlho bude mať Británia klapky na ušiach a očiach, tváriac sa, že jej príbuzní pod bielo-modrou vlajkou nemajú diametrálne odlišný názor na smerovanie rodiny, ak nie celej tak aspoň tej zo severu? A ako dlho si škótsky národ nechá šliapať po nohách, aby držal krok s veľkou Britániou?

Keď som sem prišla ani pre mňa osobne a myslím, že ani pre Britániu referendum o nezávislosti nebolo až také dôležité. Sľuby boli sľúbené a nič nepálilo až tak veľmi, aby sa nezávislosť mohla stať reálnou. Dnes len niekoľko rokov neskôr je príbeh celkom iný. Sľuby boli porušené a vízia novej Británie znie veľmi znepokojujúco. Vtedy cudzinci nemali dôvod nezávislosť podporiť, veď o ich staré krivdy a rozdiely nešlo. Dnes sa nezávislosť týka nie len škótov ale aj ich cudzincov viac ako kedykoľvek pred tým. Opäť to raz bude zaujímavé pozorovať, nech sa história pohne ktorýmkoľvek smerom. Tento kráť však sa ma to bude aj osobne dotýkať.

Eva Chmelíková

Eva Chmelíková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Žijem v Škótsku, už takmer desaťročie. Maľujem a tvorím a venujem sa terapeutickému poradenstvu pre deti a dospelých, v ktorom okrem tradičných teórií často používam kreatívny prístup k terapii. Pred a počas štúdia ma život zavial medzi deti v škôlke, škole bežnej či špeciálnej, pracovala som aj s deťmi v autistickom spektre. Čím dlhšie a do väčšej hĺbky sa venujem terapii uvedomujem si, že osveta o duševnom zdraví má stále svoje rezervy a tak tu zdieľam malé úlomky z tohto prostredia, zrejme aby som prispela k búraniu stereotypov a predstáv o tomto odvetví a aby sa tak raz stalo prístupnejšie pre všetkých, ktorí by sa našli v situácii, že ho potrebujú. Objavia sa tu občas aj príbehy týkajúce sa (ne)zvyčajnosti tejto krajiny. Vyvíjam sa a snažím sa pochopiť tento svet cez každodenné stretnutia a skúsenosti. Ale v prvom rade sa snažím žiť a nechať žiť. Zoznam autorových rubrík:  ŠkótskoPríbehy z detského svetaNa umeleckú nôtuSúkromnéNezaradenéO duševnom zdraví

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu