Grandióznosť Ruska sme všetci poznali, či už na vlastnej koži alebo cez generačne cez našich rodičov ktorí si ju zažili v priamom prenose. Počas rokov som stretla veľa odlišných národností, kultúr, hodnôt a videní sveta.
Udalosťami posledných dní a čoho sa stávame historickými svedkami sa mi vracajú hmlisté spomienky stretnutí s americkou grandióznosťou. Samozrejme nie všetci Američania ňou trpia, no mnohí volili svojho dnešného prezidenta a som si istá, že nejedného tohto voliča som stretla na potulkách svetom. A mnoho sa ich podobne ako tých ruských pohybuje na internetovom priestranstve.
Zrazu si človek uvedomuje ako sú obe krajiny len odvrátenou stranou tej istej mince. Raz Amerika bojovala za demokraciu, ľudské práva a hodnoty slobody aby dnes prehodila kabáty a podriadila sa vždy prítomnej ruskej šikane. Krajina, ktorá bola mnohými videná ako protipól a záchrana voči tejto šikane, sa dnes stáva rovnakým tyranom. Na detskom ihrisku oválnej miestnosti v bielom dome sa dvaja tyrani dohodli, že zatlačia slabšieho do kúta, hoci ten slabší sa stal jediným skutočným dospelákom v miestnosti. Stačí si prezrieť reč tela všetkých zúčastnených a zrazu uvidíme pozíciu moci z ktorej americká administratíva vychádza, vopred naplánovaný ambuš, prekračovanie hraníc osobného priestoru a žiadnu diskusiu na čo druhá strana odpovedá počiatočnou obranou, prekvapením a ultimátnou porážkou, pretože jej nič iné nezostáva.
Vytrácajú sa hodnoty slušnosti a diskusie zo sveta ktorý stojí na hranici tretej svetovej vojny a mylne sa pán americký prezident domnieva, že mier má v rukách Ukrajina. Jediný kto zdá sa drží skutočné oprate nad rozdelením sveta sedí niečo viac na východ a zrejme si mydlí ruky ako konečne dostal na svoju stranu dlhovekého nepriateľa zo západu.
Otázkou dnes nie je kto má väčšie ego a kto hovorí pravdu. Dokonca otázkou nie je či pôjdeme na východ alebo na západ, otázkou je či sme konečne sami v sebe a v každej európskej krajine konečne dospeli aby sme malým tyranom na detskom ihrisku ukázali, že dospeláci nie sú na ich mocenské hry zvedaví. Nehráme predsa spolu karty.
