Neďaleko odo mňa sedel ázijský pár, očividne vedúci politickú konverzáciu. Vôbec som nepočúvala okolie, nakoľko som si niečo zapisovala do diára, ale táto jedna veta akoby chcela byť počutá a slečna vedľa môjho stola v tom momente zvýšila hlas. Ako som neskôr vyrozumela, títo dvaja sa nerozprávali o Európe, ale o Ázii. Správa však zostala rovnaká.
„Ako môže jedna krajina mať radikálnu vládu, ak ľudia nie sú radikálni?“
Možno ešte nemáme radikálnu vládu, ale vládu populistickú a bábkovú určite.
Sme aj my teda takí? Sú naše skutočné úmysly a reči, ktoré vedieme len na oko, nič neznamenajúce? Slová predchádzajú činy, len v našom prípade to pri slovách zostáva? Sme skutočne schopní zahladiť za sebou stopy za každú cenu?
Možno nie sme takými jednotlivcami, ale zrejme taký budeme ako národ, keďže sme si posledných desať rokov volili vládu na čele so stranou, ktorá všetko obkecá, nič poriadne neurobí pre svojich občanov, len nakradne kde sa dá. Aj v tom je radikalizmus a extrémizmus.
Nechali sme ju totiž zájsť až príliš ďaleko.
Bolo by to horšie novými voľbami? Stali by sme sa ešte viac radikálnymi? Alebo naopak veci by sa pohli k lepšiemu?
Na tieto otázky už nedostaneme odpoveď pretože história sa napísala a ľudia sa rozhodli.
Zmenili sme sa však už teraz. Všetkým čo sme na uliciach ukázali. Ďalší krok ku skutočnej slobode si môžeme odškrtnúť. Nič sme neprehrali, to sa len tak teraz zdá.
Pred dvomi týždňami som písala, že už teraz sme vyhrali bez ohľadu na predčasné voľby. Signál bol totiž jasne vyslaný nami všetkými. Nepáči sa nám akým smerom sa náš štát uberá a nenecháme si ho zlumpačiť.
Aj mnou mávali emócie po zrušených protestoch. Rozčarovanie, možno až zrada. Strane Za slušné Slovensko zrejme nebudem dôverovať, pretože v tejto situácii použili „účel svätí prostriedky“ a to v mojom svete nie je v poriadku. Ich krokom vražda nebude vyriešená a počas ďalších dvoch rokov sa skartuje všetko, čo by mohlo viesť k jej vyriešeniu.
Vďaka všetkému, čo sa posledné týždne na Slovensku dialo sa však prebrali mnohí. Vláda zrejme je naším zrkadlom. A to je dobre. Pretože nám ukazuje, kde sú ešte naše rezervy. Začnime preto od seba a potom sa aj naša vláda zmení.
Ak ju ešte vôbec budeme potrebovať.
